Bombová Viera

„... hovorili mi: Viera, s tebou budú mať kunsthistorici problém
— taký Brunovský to mal všetko pekne zoradené, očíslované, každú grafiku,
ja som to mala v ateliéri všade, po policiach, po stoloch, po zemi...“

 
životopis 

Vysokú školu výtvarných umení absolvovala na oddelení knižnej grafiky a ilustrácie u Vincenta Hložníka. Vytvorila ilustrácie pre viac než 30 kníh, z ktorých mnohé získali ocenenia aj na medzinárodných súťažiach, napríklad na BIB v Bratislave (Zlaté jablko 1967, 1969). Je nositeľkou Ceny Cypriána Majerníka, aj Ceny Fraňa Kráľa. Patrí jej aj Cena Vydavateľstva Mladé letá (1971). Žije v Bratislave. 

Svoje najintenzívnejšie diela vytvorila v 70. rokoch 20. storočia: keď si sadla so žánrom balád a ľudových rozprávok a našla jedinečný spôsob, akým ich zobraziť. Tvorila tak, aby k ilustráciám slová neboli potrebné, nikdy nešla naratívnym spôsobom – po príbehu, ale po pocite: ten v čitateľovi vyvolávala štylizáciou postáv (nešťastní v kŕči, spiaci v uvoľnení), tlmenou hlbokou farebnosťou, či vrstvením niekoľkých podkladov.

 

 
bibliografia 

Ivkova biela mať (J. Bodenek, Mladé letá 1959, 1981, Ikar 2002)

Horký chlieb a iné povesti (J. Gregor Tajovský, Mladé letá 1960)

Pole neorané (P. Jilemnický, Mladé letá 1961)

Povesť o bielych kameňoch (R. Jašík, Mladé letá 1961)

Lucia (O. Dončenko, Mladé letá 1962)

Sedem grajciarov a iné poviedky (Z. Móricz, Mladé letá 1962)

Rozprávky (J. Wolker, Mladé letá 1963)

Literárna výchova pre 7. ročník základnej deväťročnej školy (E. Kopečná, SPN 1964, 1980)

Rozprávka o krajčírke Zime a jej pomocníkoch (L. Krzemieniecka, Mladé letá 1964)

Žabiatko (Ľ. Podjavorinská, Mladé letá 1964)

Kŕdeľ divých Adamov (L. Ťažký, Mladé letá 1965)

Tíšina (J. V. Bondarev, Smena 1965)

Šudy Katarínka (Mladé letá 1966)

Zakliate ovečky pod Rozsutcom (A. Habovštiak, Stredoslovenské vydavateľstvo 1966)

Janko Gondášik a zlatá pani (S. Czambel, Mladé letá 1966, 1975, čes. Albatros 1971; nem. Dausien 1978)

Kamenné kanoe(Mladé letá 1967, 1969; maď. Mladé letá 1968)

Jedenásť princezien a šašo (E. Čepčeková, Smena 1971)

Popelvár (P. Dobšinský, Mladé letá 1971)

Povesť o krásnej Ašme (Mladé letá 1971)

Rozprávky z Nefritových hôr (Mladé letá 1973)

Tulenia princezná (E. Chmelová, Mladé letá 1974, 1985)

Čarodejný strom (Mladé letá 1975, 1981; nem. Mladé letá 1978, Dausien 1978)

Obrova stupaj (Mladé letá 1975)

Ľúbi – neľúbi (E. Nowacká, Mladé letá 1980)

Zázračný jeleň (L. Dénes, Tatran 1981);  Počuj môj plač (M. D. Taylor, Mladé letá 1982)

Osud človeka (M. A. Šolochov, Mladé letá 1982)

Leto na Rovniach (J. Bodenek, Mladé letá 1984)

Sedem želaní (J. Múčka, Mladé letá 1985)

Neviditeľný (H. G. Wells, Mladé letá 1988)

Ak raz si ľúbil (J. Lenko, Mladé letá 1989)

 

Zdroj: http://lib.bibiana.sk/author.php?id=00000000573

 

 
o autorovi 

V rokoch 1950 – 1956 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. L. Čemického, P. Matejku a D. Millyho. Absolvovala na oddelení voľnej a ilustračnej grafiky u prof. V. Hložníka. Svoje najintenzívnejšie diela vytvorila v 70. rokoch 20. storočia: keď si sadla so žánrom balád a ľudových rozprávok a našla jedinečný spôsob, akým ich zobraziť a zároveň ako svoj ilustrátorský výraz mentálne zosúladiť s prúdom moderny, ktorý ju lákal, ovplyvňoval. Tvorila tak, aby k ilustráciám slová neboli potrebné, nikdy nešla naratívnym spôsobom – po príbehu, ale po pocite: ten v čitateľovi vyvolávala štylizáciou postáv (nešťastní v kŕči, spiaci v uvoľnení), tlmenou hlbokou farebnosťou, či vrstvením niekoľkých podkladov na seba, často zložených nielen z vecí a tvarov, ale aj z ľudských alebo zvieracích figúr. Výrazne sa inšpirovala ľudovým umením, do svojich diel votkávala námety z krojov, z čipiek, z výšiviek, či dokonca z foriem na medovníky. Aj do techniky pridávala prvky, charakteristické skôr pre naivné formy: modrotlač, batiku, frotáž. Nikdy však neskĺzla do prvoplánovej ľúbivej jednoduchosti, vždy dielu dala punc vtedajšej (a dodnes nadčasovej) súčasnosti. Tak, ako bola jemná v technike, vedela použiť silu vo výraze, svoje postavy nechávala zmietať sa, vliecť sa príbehmi, doslova bojovať o čitateľovu pozornosť – jej tvorba bola jednoducho intenzívna. Vlastne stále je: pozeráte sa a neviete prečo, ale jej dielo vás priťahuje ako magnet.
    Na Bienále ilustrácií v Bratislave získala Zlaté jabĺčko za ilustrácie ku knihe Obrova stupaj (1967), Janko Gondášik a zlatá pani (1969). Je nositeľkou Ceny Cypriána Majerníka (1967), laureátkou Štátnej ceny SSR. V roku 1971 dostala Cenu vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie ku knihe Povesť o krásnej Ašme a v roku 1975 Cenu Fraňa Kráľa za doterajšie ilustračné dielo pre deti a mládež.

 

Ida Želinská — TOTO! je galéria