„Keď sa povie ilustrácia, predstavím si presne takéto obrázky…“
(návštevníčka TOTO! je galéria)
Suzi Bricelj (1971) študovala v r. 1998 – 2002 v Slovinsku (na Akadémii výtvarných umení a dizajnu v Ljubljane), vo Francúzsku (École nationale supérieure des Arts Décoratifs a École supérieure des Arts graphiques v Paríži) aj na Slovensku (na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri Ľubomíra Longauera). Vystavovala na mnohých samostatných a skupinových výstavách doma aj v zahraničí, okrem Slovinska napr. v Rakúsku, Taliansku, Austrálii, Francúzsku, USA či v Chorvátsku. V súčasnosti pôsobí aj ako vysokoškolská pedagogička. Ilustrovala viac než 50 kníh a učebníc, napríklad knihu Kako raste laž od Heleny Kraljič (2013) a Krokodil Tonu Pavčeka (2012), knihu rozprávok Svetlany Makarovič Kokokoška Emilija (2009), ale aj Novely Draga Jančara (2009), príbehy Eduarda Petišku Grécke mýty (2008), či rozprávky pre najmenšie detí Malá nočna torta Toon Tellegena. Úzko spolupracuje s časopisom Cicban, za svoje ilustrácie získala rad slovinských aj zahraničných ocenení, napr. ocenenie White Ravens (2008, 2011) či cenu Levstik (2005).
Martin Krpan z Vrha (Fran Levstik, Delo, 1999)
Zlato Kralja Matjaža (Anja Štefan, Mladinska knjiga, 1999)
Katka in Bunkec (Marjan Tomšič, Mladinska knjiga, 2000)
Veliki pravljičarji in njihove najlepše pravljice (Mladinska knjiga, 2001)
Škratovo mesto (Vera Šenica Pavletič, Goga, 2002)
100 slovenskih ljudskih in ponarodelih pesmi (Mladinska knjiga, 2002)
Gargantua in Pantagruel (François Rabelais, Modrijan 2003)
Mala nočna torta s plameni (Toon Tellegen, Založba 2004)
Kako so nastale gosli (Mladinska knjiga 2006)
Značaji (Teofrast, Modrijan, 2006)
Eva in kozel (Majda Koren, Mladinska knjiga 2006)
Gospod in hruška (Fran Milčinski, Sanje 2007)
Kosovirja na leteči žlici (Svetlana Makarovič, Miš 2008)
Pravljice, druga knjiga (Hans Christian Andersen – Silvana Orel Kos, Mladinska knjiga 2009)
Kokokoška Emilija (Svetlana Makarovič, Miš 2009)
Najlepše pravljice 2 (Mladinska knjiga 2009)
Mi, kosovirji (Svetlana Makarovič, Miš 2009)
O kralju, ki ni maral pospravljati (Nina Mav Hrovat, Mladinska knjiga 2010)
Po morju plava kit (Tone Pavček, Miš 2010)
Neredko! (Nina Mav Hrovat, Mladinska knjiga, 2011)
Najlepše pravljice (Fran Albreht, Mladinska knjiga 2011)
Romeo in Julija : medvedja ljubezenska zgodba (Tone Pavček, Miš 2011)
Enajstnik (Nataša Konc Lorenzutti, Mladinska knjiga 2012)
Krokodil (Tone Pavček, Miš 2012)
Lenartovih prvih pet (Jože Snoj, Miš 2012)
Ta slavna Nuška (Janja Vidmar, Miš 2012)
Kako raste laž (Helena Kraljič, Morfem 2013)
Pesmi in pesmičice (Vinko Möderndorfe, Mladinska knjiga 2015)
Dežela belega oblaka (Janja Vidmar, Miš 2016)
Zgodba o polžu, ki je odkril pomen počasnosti (Luis Sepúlveda, Mladinska knjiga 2016)
Všetko úplne jasné
Keď si čítate s deťmi, tak je to úplne najlepšie vtedy, keď pred tým, než poviete prvú vetu, pozriete na obrázok a je vám jasné, aký to bude príbeh. Netreba vedieť o čom. Stačí cítiť, či sa na ňom budete smiať, alebo či vás dojme (možno až po slzičky), alebo či sa budete báť tak veľmi, že sa k sebe musíte poriadne tuho pritisnúť. A to – ten input – urobí ilustrácia.
Suzi Bricelj to vie: vie, že deti vnímajú príbehy citlivejšie než dospelí. Že vidia (ako to už raz napísal ilustrátor Behzad Gharibpour) „presne a ďaleko“. Potrebujú im rozumieť, vyznať sa v nich.
Preto maľuje jednoducho (často popisným spôsobom s výraznou, pevnou kontúrou, jasnými farbami), tak, akoby čakala na ten prvý pohľad malého čitateľa, keď si otvorí knižku, akoby mu chcela dať tú istotu, že to, čo vidí, nájde aj v slovách. Nie je ale prvoplánovo jednoduchá. Technika, akou príbeh zjednodušuje, je zámerná, ide až na podstatu tvaru, až na hranu naivnej maľby. Preto jej maľby balansujú, vibrujú medzi tým, keď sú ešte svojbytnou výtvarnou kreáciou a keď sa už stávajú opisom, potlačou knihy, ktoré ju majú iba urobiť krajšou. Občas sa k tej hranici priblíži, koketuje s ňou, ale nikdy ju neprekročí.
A v tom napätí je sila obrázkov k príbehom Suzi Bricelj.
Je v tom, ako narába s farbami a tvarmi, ako sa chytá linky, ako plní plochy. Štetcom pritom nerobí nič iné, než rozprávač hlasom: kráča po riadkoch. Tam, kde pri čítaní dospelí menia hlasy (chvíľu hovoria vysokým, piskľavým, a potom zasa hlbokým, bručivým), aby deťom neklesla pozornosť, aby od knižky neušli inam, aby sa nerozptýlili, tam ona zasadí obrázok, detailom prinúti pozerať sa.
Každý detail stojí za pohľad pod lupou: technika akrylu, ktorú najčastejšie používa, je jednoduchá len zdanlivo. Núti premýšľať, ako naplniť plochu, aby obrázok nebol ťažký, aby v ňom vznikol priestor pre vlastnú fantáziu čitateľa, aby ho nestiahol plnosťou do pasivity.
Farbou do ilustrácie vnáša radosť. Necháva ju vyznieť v najvyšších, jasných tónoch, bez tlmenia, v jej obrázkoch je jednoducho všetko jasné.
Ida Želinská – TOTO! je galéria
Suzi Bricelj – Z ďalekej krajiny
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 11. 1. – 12. 2. 2017)