Cesnak Jozef

„Ako to ten maliar urobil, že tí namaľovaní chlapci sú stále tí istí – na každom obrázku v knihe?“
(návštevník TOTO! je galéria)

 
životopis 

Študoval VŠVU na oddelení voľnej grafky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka. Doposiaľ ilustroval viac ako 150 kníh pre deti a mládež, ale aj pre dospelých čitateľov, postupne sa stal „špecialistom“ na povesti, báje a knihy s historickou tematikou. Doslova kultovou sa ale stala jeho séria ilustrácii ku knihám Roberta Arthura Traja pátrači. Je držiteľom Ceny Víta Nejedlého aj Ceny Ľudovíta Fullu za ilustračnú tvorbu.
Charakteristické čierno-biele, do detailov prepracované kresby tušom, či ceruzkou (v rôznych odtieňoch sivej), tenučké línie, len na niektorých miestach minimalisticky zvýraznené plnými plochami. Zachytáva časti príbehu v čase, akoby to boli momentky, bliknutie fotoaparátu. A – čo je dôležité, dáva hrdinom kníh „tvár“, robí ich reálnymi a zapamätateľnými: čítate a máte pocit, že ich poznáte, že ste ich už stretli, tu – vo vedľajšom dome.

 

 
bibliografia 

Vŕby nad Arykom (I. Efendijev, Mladé letá 1962)
Detvan (A. Sládkovič, Slovenské Vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963)
Honba za čarokrásnym vtáčikom (F. Fühmann, Mladé letá 1964)
Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (Ľ. Zúbek, Mladé letá 1965)
Biely pudlík (A. I. Kuprin, Mladé letá 1966)
Dnu i vonku (J. Pavlovič, Mladé letá 1967)
Dobrodružstvo v tichej ulici (D. Vežinov, Mladé letá 1968)
Medvieďa zo Studenej doliny (D. Štubňa – Z. Mostský, Mladé letá 1970)
Podtatranské povesti (Š. Rysuľa, Mladé letá 1971)
Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada šepkajúcej múmie (R. Arthur, Mladé letá 1971)
Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada zajakavého papagája (R. Arthur, Mladé letá 1971)
Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada zeleného strašidla (R. Arthur, Mladé letá 1971)
Vajce a ja (B. Mac Donald, Mladé letá 1971)
Stroskotaci na Koralovom ostrove (F. Marryat, Mladé letá 1972)
Monika (E. Čepčeková, Mlad. let. 1973)

Milión krokov domov (J. Repko, Mladé letá 1973)
3x Alfred Hitchock a traja pátrači (R. Arthur, Mladé letá 1974)
Nezabudni, Monika (E. Čepčeková, Mladé letá 1974)
Martin, vydrž! (J. Štiavnický, Východoslovenské vydavateľstvo 1974)
Štyria tankisti a pes (J. Przymanowski, Mladé letá 1975)
Príhody od Hrona (D. Štubňa-Z.mostský, Mladé letá 1975)
Vyšetrovanie sa skončilo (V. Diavatov, Mladé letá 1976)
Alfred Hitchock a traja pátrači. Záhada miznúceho pokladu (R. Arthur, Mladé letá 1977)
Striga z džungle (A. Tutuola, Mladé letá 1978)
Posledná trúska vojna (Č. Aladžov, Mladé letá 1978)
Derzu Uzala (V. K. Arseniev, Mladé letá 1980)
Tisíc vymeškaných hodín (J. Beňo, Mladé letá 1980)
Tranzistorová hlava (H.Ožogowska, Mladé letá 1980)
Láska padá do Hrona (I. Gallo, Mladé letá 1983)
Husári na kravách (L. Kuchta, Mladé letá 1983)
Starček v kockovaných nohaviciach (I. Piovarov, Mladé letá 1984)
Jeleň kráľovnej víl (M. Húževka, Osveta 1984)
Posliedky (L. Kuchta, Mladé letá 1985)
Heľpianska bosorka (F. Kreutz, Osveta 1985)
Bumi (F. Wolf, Východoslovenské vydavateľstvo 1985)
Slovensko v dobách stredovekých (M. Kučera, Mladé letá 1985)
Ako som sa stal mudrcom (R. Sloboda, Mladé letá 1987)
Synovia Veľkej medvedice (L. Welskopová-Henrichová, Východoslovenské vydavateľstvo 1987, Oriens 1994)
Monikine cesty (E. Čepčekov, Osveta 1987)
Darebáčik (S. North, Mladé letá 1987)
Zánik jaguárých bojovníkov (W. Meinck, Východoslovenské vydavateľstvo 1988)
Lesné domčeky a iné rozprávky – nerozprávky (V. Bianki, Mladé letá 1989)
Tisícnásobný dukát (V. Ferko, Mlad. let. 1989)
Staré povesti slovenské (M. Ferko, Mladé letá 1990)
Chata v Jazernej kotline (J. Foglar, Gemini 1991)
Školák Kajo Mařík (F. H.j, Spolok sv. Vojtecha 1993)
Nové povesti slovenské (M. Ferko, Mladé letá 1994)
Cisárova pomsta (P. Fleischacker, Osveta 1995)
Dávne povesti o slovenských hradoch (A. Medňanský, Mladé letá 1995)
Kajo Mařík vstupuje do života (F. Háj, Spolok sv. Vojtecha 1996)
Dunajské povesti (M. Ďuríčková, Mladé letá 1996)
Záhorácke povesti (Š. Moravčík, Mladé letá 1998)
Ríša čierneho peria (M. H.ževka, Ametyst 1999)
Rozprávkoá. studnička (H. Zelinová, Regent 1999)
Princezná z paneláka (D. Dragulová-Faktorová, Daxe 2002)
Slovenské povesti (J. Horák, Mladé letá 2002)
Bratislavské povesti (M. Ďuríčková, SPN – Mladé letá 2004)
Prečo myšky pištia z výšky (X. Faktorov., Daxe 2007)
Rozprávky pre Zuzanky (D. Ravlukov, Book & Book 2007)
Trenčianske povesti (M. Húževka, Ametyst 2010)
Kráľovská koruna (Z. Šinkovicová, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2012)

 

Spracoval: Andrej Švec, február 2016

 

 
o autorovi 

Jozef Cesnak je absolventom oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení (1963). Hoci ilustroval viac než poldruha stovky pôvodných i prekladových kníh a prínos jeho diela k rozvoju slovenského ilustračného umenia pre deti a mládež bol v roku 2010 ocenený Cenou Ľudovíta Fullu, patrí skôr medzi „nenápadných“ ilustrátorov, o ktorých sa kunsthistória či výtvarná kritika zmieňuje iba skromne. V spomienkach na detstvo sa však k jeho obrázkom vedome i nevedomky vracia celá generácia dnešných dospelých. V jeho portfóliu prevažujú ilustrácie ku knihám s historickou tematikou, slovenským aj inonárodným povestiam, dobrodružnému a detektívnemu žánru, prózam s námetmi prírody, literatúre faktu. Dopĺňajú ho asi dve desiatky školských učebníc, knihy pre najmenších čitateľov a ilustrátorské príspevky do detských časopisov.
Tvorba Jozefa Cesnaka nesie príznačné atribúty poctivého grafického remesla Hložníkovej školy. Od počiatkov v nej dominuje jasná a precízna, na spracovanie detailov náročná kresba. Práve táto kresliarska „rehoľa“ predurčila autora k výtvarnému stvárňovaniu spomínaných typov literárnych predlôh. Nečudo, lebo jeho živé obrazy presvedčivo sprítomňujú literárne príbehy, majú schopnosť prenášať diváka v priestore i čase.
Ilustrácie z kolekcie, ktorá sa ponúka návštevníkovi výstavy, vznikali v 70. a 80. rokoch, kedy sa v polygrafickom spracovaní kníh pre starších čitateľov preferovala jedno- či dvojfarebná tlač. Pri pohľade na čiernobiele kresby Jozefa Cesnaka si uvedomujeme osobitnú príťažlivosť i umelecké kvality tej časti autorovej tvorby, ktorej tvaroslovie sa inšpiruje dávnejšími formami knižného obrazu. Podobne, ako staré perokresby a rytiny charakterizuje pevný grafický poriadok, aj autorovou metódou je starostlivé ukladanie čiar a sústredená hra s valérmi šrafúr. Týmito prostriedkami buduje plastickú obrazovú scénu, neuspokojuje sa ale so statickou deskripciou reálií. Snaží sa o sprostredkovanie atmosféry nových, nepoznaných svetov, emocionálne zapojenie diváka do príbehov. Napriek ich tradicionalistickej konštante, ilustrácie k tematicky a žánrovo rôznorodým literárnym predlohám operujú širokou škálou poetických kvalít – raz pokojným, inokedy romantickým, baladickým či dramatickým podtónom. Napomáhajú tomu variácie expresívnych hodnôt rukopisu a tvorivý prieskum problematiky figuratívnej kompozície.
Umelec majstrovsky ovládol spektrum výrazových možností, ktoré poskytujú kresliarske nástroje. Ilustrácie k Posliedkam, zbierke prírodných čŕt Ladislava Kuchtu, prevádzajú diváka lesnými zákutiami Slovenska. Mäkká stopa ceruzy evokuje vľúdnu náruč prírody, jej krásu a pokojnú harmóniu, a tak dnes, azda ešte väčšmi ako v dobe vzniku týchto obrázkov, pociťujeme potrebu času stráveného ďaleko od mesta a výdobytkov civilizácie. Mnoho ďalších ilustrovaných kníh dokazuje autorovu kapacitu vo výtvarnom naštudovaní historických, geografických či etnografických skutočností, a to i veľmi vzdialených. Výjavy však nikdy nezostávajú len pri konštatovaní fenomenológie vonkajšieho sveta. Najviac  evidentné je to v ilustráciách, ktorých kompozičná výstavba presahuje bežnú zrakovú logiku. Drsné čaro stopárskych zážitkov sibírskeho lovca Dersu Uzala v dobrodružnom cestopise Vladimira Arsenjeva vyvažuje ilustrátor tichým majestátom fauny a flóry doposiaľ málo prebádanej ussurijskej tajgy. V centre každej sa však nachádza „okno“ do inej, intímnej reality, v ktorom sa sprítomňuje subjektívny prvok, paralelný svet myšlienok, spomienok a pocitov.
Tradicionalistické postupy a verizmus v obrazoch prírody, dejín a slovesnosti strieda temperamentné poňatie „adrenalínových“ výziev dobrodružných a detektívnych tém. Dnes je zrejmé, že kultová séria Alfred Hitchcock a traja pátrači žala v slovenskom preklade úspechy aj vďaka nezabudnuteľným kresbám, ktoré svojimi kvalitami nepochybne predčili pôvodné ilustrácie amerického originálu. Nápadité ilustračné spracovanie prvých ôsmich dielov tejto série, ktoré vytvoril Jozef Cesnak, oslovilo mladé publikum svojou modernou dikciou a rafinovanou obrazovou stratégiou. V jednej ilustrácii sú simultánne prepojené viaceré momenty deja, striedajú sa v ňom rôzne uhly pohľadu, blízke zábery i scénické celky. Divák je vťahovaný do centra diania, mení sa z pozorovateľa na bezprostredného účastníka pátračskej akcie. Autor ilustrácií ho však necháva neustále balansovať, neposkytuje mu pevnú pôdu pod nohami. Napätie a enigmatickosť detektívneho príbehu stupňuje rytmom ostro osvetlených objektov a hrozivých tieňov, kontrastmi drobnokresby a neurčitých plôch. Racionalitu pátrania, ktorá je vyjadrená v rigorozite čiernobieleho obrazu, konfrontuje znepokojivo iracionálny farebný prvok, ktorý celej scéne pridáva ľudskú emóciu i symbolickú nadstavbu.
Ilustrácie k trom pátračom, ktoré vznikali v dobe normalizácie, zarezonovali s túžbou mladého človeka po silných a mimoriadnych zážitkoch. Ponúkli akciu i „exotický“ únik zo šedého stereotypu, a to nielen vďaka výrečnosti obrazového pretlmočenia deja. Pomohol tomu aj svieži výtvarný jazyk, obratná adaptácia vizuálnych prostriedkov vypožičaných z moderných médií, najmä fotografie a filmu. Vďaka nim sa autorovi podarilo dynamizovať fabulu a vyhnúť sa anachronickému vyzneniu konvenčnej realistickej metódy.
Jozef Cesnak v týchto dňoch oslavuje svoje okrúhle životné jubileum. Jeho ilustrácie si našli miesto v srdciach mnohých z nás. Ďakujeme, že sme s nimi mohli vyrastať!
 

Mgr. Iveta Gal Drzewiecka, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta – Kabinet výskumu detskej reči a kultúry

 

Jozef Cesnak... a traja pátrači
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 4. 2. – 29. 4. 2016)

 

 
rozprávačky