Cesnak Jozef

Jozef Cesnak je absolventom oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení (1963). Hoci ilustroval viac než poldruha stovky pôvodných i prekladových kníh a prínos jeho diela k rozvoju slovenského ilustračného umenia pre deti a mládež bol v roku 2010 ocenený Cenou Ľudovíta Fullu, patrí skôr medzi „nenápadných“ ilustrátorov, o ktorých sa kunsthistória či výtvarná kritika zmieňuje iba skromne. V spomienkach na detstvo sa však k jeho obrázkom vedome i nevedomky vracia celá generácia dnešných dospelých. V jeho portfóliu prevažujú ilustrácie ku knihám s historickou tematikou, slovenským aj inonárodným povestiam, dobrodružnému a detektívnemu žánru, prózam s námetmi prírody, literatúre faktu. Dopĺňajú ho asi dve desiatky školských učebníc, knihy pre najmenších čitateľov a ilustrátorské príspevky do detských časopisov.
Tvorba Jozefa Cesnaka nesie príznačné atribúty poctivého grafického remesla Hložníkovej školy. Od počiatkov v nej dominuje jasná a precízna, na spracovanie detailov náročná kresba. Práve táto kresliarska „rehoľa“ predurčila autora k výtvarnému stvárňovaniu spomínaných typov literárnych predlôh. Nečudo, lebo jeho živé obrazy presvedčivo sprítomňujú literárne príbehy, majú schopnosť prenášať diváka v priestore i čase.
Ilustrácie z kolekcie, ktorá sa ponúka návštevníkovi výstavy, vznikali v 70. a 80. rokoch, kedy sa v polygrafickom spracovaní kníh pre starších čitateľov preferovala jedno- či dvojfarebná tlač. Pri pohľade na čiernobiele kresby Jozefa Cesnaka si uvedomujeme osobitnú príťažlivosť i umelecké kvality tej časti autorovej tvorby, ktorej tvaroslovie sa inšpiruje dávnejšími formami knižného obrazu. Podobne, ako staré perokresby a rytiny charakterizuje pevný grafický poriadok, aj autorovou metódou je starostlivé ukladanie čiar a sústredená hra s valérmi šrafúr. Týmito prostriedkami buduje plastickú obrazovú scénu, neuspokojuje sa ale so statickou deskripciou reálií. Snaží sa o sprostredkovanie atmosféry nových, nepoznaných svetov, emocionálne zapojenie diváka do príbehov. Napriek ich tradicionalistickej konštante, ilustrácie k tematicky a žánrovo rôznorodým literárnym predlohám operujú širokou škálou poetických kvalít – raz pokojným, inokedy romantickým, baladickým či dramatickým podtónom. Napomáhajú tomu variácie expresívnych hodnôt rukopisu a tvorivý prieskum problematiky figuratívnej kompozície.
Umelec majstrovsky ovládol spektrum výrazových možností, ktoré poskytujú kresliarske nástroje. Ilustrácie k Posliedkam, zbierke prírodných čŕt Ladislava Kuchtu, prevádzajú diváka lesnými zákutiami Slovenska. Mäkká stopa ceruzy evokuje vľúdnu náruč prírody, jej krásu a pokojnú harmóniu, a tak dnes, azda ešte väčšmi ako v dobe vzniku týchto obrázkov, pociťujeme potrebu času stráveného ďaleko od mesta a výdobytkov civilizácie. Mnoho ďalších ilustrovaných kníh dokazuje autorovu kapacitu vo výtvarnom naštudovaní historických, geografických či etnografických skutočností, a to i veľmi vzdialených. Výjavy však nikdy nezostávajú len pri konštatovaní fenomenológie vonkajšieho sveta. Najviac  evidentné je to v ilustráciách, ktorých kompozičná výstavba presahuje bežnú zrakovú logiku. Drsné čaro stopárskych zážitkov sibírskeho lovca Dersu Uzala v dobrodružnom cestopise Vladimira Arsenjeva vyvažuje ilustrátor tichým majestátom fauny a flóry doposiaľ málo prebádanej ussurijskej tajgy. V centre každej sa však nachádza „okno“ do inej, intímnej reality, v ktorom sa sprítomňuje subjektívny prvok, paralelný svet myšlienok, spomienok a pocitov.
Tradicionalistické postupy a verizmus v obrazoch prírody, dejín a slovesnosti strieda temperamentné poňatie „adrenalínových“ výziev dobrodružných a detektívnych tém. Dnes je zrejmé, že kultová séria Alfred Hitchcock a traja pátrači žala v slovenskom preklade úspechy aj vďaka nezabudnuteľným kresbám, ktoré svojimi kvalitami nepochybne predčili pôvodné ilustrácie amerického originálu. Nápadité ilustračné spracovanie prvých ôsmich dielov tejto série, ktoré vytvoril Jozef Cesnak, oslovilo mladé publikum svojou modernou dikciou a rafinovanou obrazovou stratégiou. V jednej ilustrácii sú simultánne prepojené viaceré momenty deja, striedajú sa v ňom rôzne uhly pohľadu, blízke zábery i scénické celky. Divák je vťahovaný do centra diania, mení sa z pozorovateľa na bezprostredného účastníka pátračskej akcie. Autor ilustrácií ho však necháva neustále balansovať, neposkytuje mu pevnú pôdu pod nohami. Napätie a enigmatickosť detektívneho príbehu stupňuje rytmom ostro osvetlených objektov a hrozivých tieňov, kontrastmi drobnokresby a neurčitých plôch. Racionalitu pátrania, ktorá je vyjadrená v rigorozite čiernobieleho obrazu, konfrontuje znepokojivo iracionálny farebný prvok, ktorý celej scéne pridáva ľudskú emóciu i symbolickú nadstavbu.
Ilustrácie k trom pátračom, ktoré vznikali v dobe normalizácie, zarezonovali s túžbou mladého človeka po silných a mimoriadnych zážitkoch. Ponúkli akciu i „exotický“ únik zo šedého stereotypu, a to nielen vďaka výrečnosti obrazového pretlmočenia deja. Pomohol tomu aj svieži výtvarný jazyk, obratná adaptácia vizuálnych prostriedkov vypožičaných z moderných médií, najmä fotografie a filmu. Vďaka nim sa autorovi podarilo dynamizovať fabulu a vyhnúť sa anachronickému vyzneniu konvenčnej realistickej metódy.
Jozef Cesnak v týchto dňoch oslavuje svoje okrúhle životné jubileum. Jeho ilustrácie si našli miesto v srdciach mnohých z nás. Ďakujeme, že sme s nimi mohli vyrastať!
 

Mgr. Iveta Gal Drzewiecka, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta – Kabinet výskumu detskej reči a kultúry

Jozef Cesnak... a traja pátrači
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 4. 2. – 29. 4. 2016)