Čapek Jindra

„... a tohle je ještě 

     hodně dobrá historka...“

 
životopis 

Jindra Čapek (1953) emigroval v r. 1969 z Československa do Švajčiarska a tam aj začal študovať – najskôr, v r. 1970 – 1971, na  Kunstgewerbeschule v Curychu, potom v r. 1971 – 1975,  na Staatliche Akademie der Bildenden Künstev Karlsruhe. Vystavoval na mnohých samostatných a skupinových výstavách doma aj v zahraničí, okrem Švajčiarska a Českej republiky napr. v Taliansku, Nemecku či Japonsku. Ilustroval takmer stovku kníh, napríklad diela Petra Chudožilova Auf dem Wallfisch (1991), Eduarda Petišku Příběhy na které svítilo slunce (1998) a Příběhy tisíc a jedné noci (2015), Vladislava Vančuru Kubula a Kuba Kubikula (2015) či Jiřího ŽáčkaV království mocných vil (2011), alebo Pavla Šruta Rozprávky bratra králíčka (2007). Za svoje ilustrácie získal množstvo ocenení napr. Special Mention del Premigo grafico Bologna (1983), Zlatú plaketu BIB (1989), či Zlatú stuhu (2008, 2012). 

 
bibliografia 

 

2015        Vladislav Vančura: Kubula a Kuba Kubikula, Ottovo nakladatelství
2015        Eduard Petiška: Příběhy tisíce a jedné noci, Ottovo nakladatelství
2011        Jiří Žáček: V království mocných víl, pohádky paní d’Aulnoy, nakladatelství Euromedia - Knižní klub
2011        Vlasta Dušková: Tarot de Marseille, Reader's Digest
2010        L.F. Kohout, souhrnné básnické dílo, nakladatelství Růže Český Krumlov
2008        Jaroslav Krček: Špalíček lidových písní, Albatros Praha
2008        Tausend und Eine Nacht, Wissen Media Verlag GmbH München
2007        Pavel Šrut: Pohádky brášky králíka, Knižní Klub Praha
2007        Jiří Tomek: Perlová zahrada, Albatros Praha
2006        Von alten Zeiten und fernen Völkern, Verlagshaus Stuttgart
2006        Von König Artus und den kühnen Rittern, Verlagshaus Stuttgart
2006        Von den Helden des klassischen Altertums, Verlagshaus Stuttgart
2005        Jiří Tomek: Faraoni a kouzelníci, Albatros Praha
2004        Víno na klávesách, poesie
2003        Příběhy vikingů, Brio
2003        Pohádky ledového větru, Brio
2003        Severské pohádky, Brio
2003        Von Kaisern, Königen und Kalifen, Verlagshaus Stuttgart
2003        Von Königstöchtern und holden Frauen, Verlagshaus Stuttgart
2002        London, bohem press Zürich
2002        Von Räubern und Galgenstricken, Verlagshaus Stuttgart
2002        Von Riesen un Menschenfressern, Verlagshaus Stuttgart
2002        Von Prinzen und Edemännern, Verlagshaus Stuttgart
2001        Max Bolliger: Il Sogno del Pastore, bohem press Zürich
2001        Vítr ve vrbách, Albatros Praha
2000        Bohové a faraoni, Albatros Praha
1999        Petr Chudožilov: Das Wunder von Jasina, Sauerlönder Verlag Frankfurt
1999        Der Veuervogel, bohem press Zürich
1998        Eduard Petiška: Příběhy, na které svítilo slunce, Albatros Praha
1997        Jenufa - Opernprogram und Plakat, Národní divadlo Praha
1997        Kater Miezow träumt, bohem press Zürich
1996        Hand in Hand III.-IV., Klett Verlag Stuttgart
1996        Oskar Wilde: Das Sternenkind, bohem press Zürich
1995        Hand in Hand I.-II., Klett Verlag Stuttgart
1995        E.T.A. Hoffmann: Das goldne Topf, Edition Weitbrecht Stuttgart
1995        Tonke Dragt: das unheimliche Fenster, Georg Bitter Verlag Recklinghausen
1994        Wilhelm Hauff: Kalif Storch, bohem press Zürich
1993        Petr Chudožilov: Der Weg zum Sternenhimmel, Revensburger Verlag
1993        Willi Fährman: Der König und sein Zauberer, Arena Würzburg
1993        Hans Christian Andersen: Die Schneekönigin, bohem press Zürich
1992        Hanne Turowski: Der Getupfte Spitz, Georg Bitter Verlag Recklinghausen
1992        Siegbert Kluwe: Der Narr - König, Georg Bitter Verlag Recklinghausen
1992        Jindra Čapek: König Leckermaul, bohem press Zürich
1992        Pierre Marc: Die Reisen des Kapitän Cook, bohem press Zürich
1992        Bohumil Hrabal: Das Städtchen, in dem die Zeit stehenblieb, Ravensburger Verlag
1991        Leosch Schimanek: Im Bann des Polarwinters, Union Verlag Stuttgart
1991        Petr Chudožilov: Auf dem Wallfisch, Ravensburger Verlag
1991        Willi Fährmann: Roter König - weisser Stern, Arena, Würzburg
1991        Michael Ende: Lenches Geheimnis, Thienemann Verlag Stuttgart
1990        Sigrid Heuck: Geschichten aus Hoahs Bordbuch, Thienemann Verlag Stuttgart
1989        Willi Fahrman: Der Hahn im Korb, Ravensburger Verlag
1989        Frederik Hetmann: Es wird erzählt in Erin..., Arena Würzburg
1988        Max Bolliger: An einem schonen Sommertag, bohem press Zürich
1987        Klaus Kordon: Der Ritter in Sack, Erika Klopp Verlag Berlin
1987        Das GeisterHausBuch, I.-II., Otto Maier Ravensburg
1987        Ted Hughes: Der Eisenmann, Ravensburger Verlag
1986        Burkhard Bartos: Spieglein, spieglein an der Wand, Arena Würzburg
1986        Burkhard Bartos: Meine Frau die Ilsebill, Arena Würzburg
1986        Burkhard Bartos: Ich bin schon hier, Arena Würzburg
1986        Sigrid Heuck: Maissfrieden, Thieneman Verlag Stuttgart
1985        Klaus Kordon: die 1002. Nacht, Arena Würzburg
1984        Ludwig Bechstein: Kinder - und Zaubermärchen, dtv München
1984        Jindra Čapek: Ein Kind ist geboren, bohem press Zürich
1983        Jung Bauer: Abdallah der Fischer, bohem press Zürich
1982        Kurt Baumann: Der Turm zu Babel, bohem press Zürich
1981        Max Bolliger: Am Anfang, bohem press Zürich
1979        Max Bolliger: Das schönste Lied, bohem press Zürich

 

Zdroj: http://jindracapek.cz/cv.html

 

 
o autorovi 

 

Vlásočnicový efekt

 

Chcete tvorbu Jindru Čapeka analyzovať? 

Nech sa páči! 

Rozložte si jeho ilustrácie vedľa seba a začnite pre ne hľadať tiepresnéslová.  „Aké sú?“ Sú čisté. (Ich línie, ich tvary sú čitateľné, presné, ohraničené – tak, aby čitateľ nemusel pátrať po tom, čo vlastne vidí.) Doslova svietia v nezvyčajne jasných farbách. (Tých farieb je na každej ilustrácii plno, nešetrí nimi. A používa ich tak, aby pritiahli pohľad. Dokonca aj vtedy, keď je samotný príbeh na obrázku temný, ilustrátor do neho pridá aspoň svetlý bod – a nečakane dosiahne rovnaký efekt – pozeráte sa a máte pocit, že je všade svetlo.) Sú plné. (A aj keď idú od kraja po kraj, nepotrebujú nič odľahčovať, pridávať vzduch. To, čo im pridáva ľahkosť je ich štylizácia, spôsob akým je zobrazený pohyb postáv – ako skáču, ako plávajú, ako kráčajú.) A ešte sú tie obrázky plné inak– plné inotajov, drobností,ponášok. (Láka – skúmať ich lupou a nachádzať v nich detaily, či tajomné symboly.)

 

Pozeráte sa a chcete tvorbu Jindru Čapeka analyzovať? Ale to možno ani netreba. Stačí, keď poviete: „Je to (jednoducho) kumšt“.  

 

Hej, kumšt, to je to slovo, z ktorého cítite také to staré, poctivé ilustrátorské remeslo, ktoré už vidieť len zriedkavo: tú pokoru pred textom, to primknutie sa k nemu, ten tichý dialóg medzi napísaným a namaľovaným. 

 

V tom kumšte je Jindra Čapek naozaj dobrý: pokojne ide štetcom po texte a pritom si ide „svoje“, ponúka čitateľovi remeselne čistú, precíznu prácu.  Príbeh preruší obrázkom  vtedy, keď cíti, že mu treba dodať šťavu, pristaviť čitateľa, aby len neletel riadkami, ustáliť jeho myšlienky.

 

Zvysoka kašle na trendy, úplne pokojne (najmä pri starších textoch – napríklad Kubula a Kuba Kubikula Vladislava Vančuru, či v Špalíčku lidových písní) prispôsobí štylizáciu dobe, v ktorej príbeh vznikol, spomalí ju. Pritom ale nepôsobí staromilsky – a už vôbec nie lacno sladkasto. Jeho hrdinovia majú svoju energiu vo vnútri, len v naznačenom pohybe, v hre svalov, vo výraze, nepotrebujú veľký rozmach, dramatické gesto. 

 

Ilustrácie vytvára  vlásočnicovým efektom tenučkého štetca. Ťahá ním presne, až vznikne husté riečisko farieb, v ktorom neviete oddeliť jeden ťah od druhého, splývajú spolu, až vznikne presná, súdržná plocha, také farebné „zrkadlisko“. Do ružova. Do žlta. Do belasa...Pozeráte sa a máte chuť sa ho dotknúť, skúsiť či je naozaj také hladké.  

 

Sú to ilustrácie – anekdoty – stačí pohľad a v momente si spomeniete na vety, ktoré ste čítali, keď ste na ne pozerali. 

 

Mnohé z nich vyšli z kultúrneho prostredia Južných Čiech, kde Jindra Čapek vyrástol a kam sa pred takmer tridsiatimi rokmi vrátil „Jo... ty sgrafita. A iluminace taky. Ty já mám taky hodně rád.“ Vyťahuje to zabudnuté z histórie, nenápadne replikuje – či skôr prerozpráva čitateľovi to, čo už kedysi bolo povedané, vzbudzuje záujem, chcete čítať (a pozerať sa) viac a viac. 

 

Dosiahol stav, kedy sa stačí pozrieť a viete, že toto sú „jeho ilustrácie“. 

 

Ako to povedal? „Je jedno, jestli je ta věc nebo člověk namalovaný abstraktně nebo hyperrealisticky, ale velice důležité je do toho dostat toho svého ducha. Ta řemeslná dokonalost už potom nestačí, musí tam být něco navíc. A to je to nejtěžší. To, co je tvoje, co jde z tebe. To se nedá obalamutit, tu člověk v sobě musí hledat a najít. A až pak se na obraz někdo podívá a je schopen říct: Ano, to namaloval ten a ten.“

 

Ida Želinská – TOTO! je galéria

 

Jindra Čapek – Z ďalekej krajiny/CZ
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 21. 6. – 3. 8. 2018)