„Oči a uši by sme mali zatvoriť pred tým, čo nás vyrušuje alebo nám otravuje život.“
Tvorí rovnako voľne – maľbu i grafiku, ale aj „na text“ – ilustráciu. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri Dezidera Millyho aj Vincenta Hložníka. Ilustrovala množstvo kníh pre detských aj dospelých čitateľov, napr. : Moje deti Eleny Maróthy Šoltésovej (1983), Studnička Milana Rúfusa (1986), Čarodejník z Krajiny Oz L. Bauma (1990), Rozprávky Hansa Christiana Andresena (2005), Prejsť prahom a zavrieť dvere Mariána Geišberga (2005), množstvo bájí a povestí – kazašských či indických. Opakovane získala ocenenia v súťaži Najkrajšia kniha roka, v r. 1995 UNICEF Award Bologna, Grand Prix na I. ročníku Bienále knižného umenia v Martine.
Nikdy nekreslí iba výrez, kúsok, či len vetu na ktorú narazí, keď si číta príbeh. Ona v ňom trpezlivo hľadá nenápadné, zdanlivo nedôležité detaily, či vedľajšie postavy a prenáša ich do obrázku. K nim pridáva pocity: chlad, teplo, bolesť, vlhko, strach. Je detsky dychtivá vo výbere farebnosti, dievčensky odvážna v technike. A žensky márnivá v štylizácii – nemá kúska rešpektu pred autormi príbehov. Hocikedy do knižky zamontuje kúsok zo svojho života, tváre svojich ľudí, dorozpráva ho po svojom.
Večer neprídem (H. Zelinová, Mladé letá 1972)
Svetlonos (M. Kavec, Mladé letá 1973)
Zelené lístie Nottinghamu (P. Mac Grath, Mladé letá 1973)
Zachar Berkut (I. Franko, Mladé letá 1973)
Domček v pustatine (L. Ingalisová-Wilderová, Mladé letá 1974)
Snívať zakázané (N. Barátová, Mladé letá 1976)
Zlatá rybka (A. N. Afanasiev, 1977)
Zlatá jaskyňa (J. Horák, Mladé letá 1978, 1987)
Veľkáčky (A. Vášová, Mladé letá 1978)
Vidím slnko (N. Dumbadze, Mladé letá 1979)
Chlapec a kráľ. Dánske rozprávky (J. Kaňa, Mladé letá 1979)
Šľachetný zbojník Koröglu (X. Celnarová, Mladé letá 1981)
Zázračný sad. Kazašské národné rozprávky (H. Križanová-Brindzová, Mladé letá 1982)
O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo (Klára Jarunková, Mladé letá 1983)
Panáčik v piesku (Laura Devetachová, Mladé letá 1984)
Obloha je modrý zvon (P. Štefánik, Mladé letá 1984)
S hlavou v ohni (M. Válek, Mladé letá 1987)
Zlatá jaskyňa a Pikulík (J. Horák, Mladé letá 1987)
Krásna Madana (W. Meinck, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1988)
Čarodejník z krajiny Oz (F. L. Baum, Mladé letá 1990, Slovart 2013)
Im Osten geht die Sonne auf (Jugend und Volk Verlag, Unicef, Viedeň 1992)
Nebeská sláva. Slovenské ľudové rozprávky (P. Dobšinský – P. Glocko, Fatrin Books 1993, účasť)
Martin in der Seifenschale (R. Welsh, Jugend und Volk Verlag, Viedeň 1993)
Bird´s Nest (S. Lagerlof, Grimm Press, Taipei 1995)
Fairy Tales (Brother´s Grimm, Grimm Press, Taipei 2002, účasť)
Pohádky I (H. Ch. Andersen, Brio, Praha 2005)
Rozprávky (H. Ch. Andersen, Slovart 2005)
Contes I (H. Ch. Andersen, Grund, Paríž 2005)
Märchen (H. Ch. Andersen, Random Haus, Mníchov 2005)
Rozprávky môjho života bez príkras (H. Ch. Andersen, Buvik 2005, účasť)
Pohádky II (H. Ch. Andersen, Brio, Praha 2005)
Contes II (H. Ch. Andersen, Grund, Paríž 2005)
Pohádky III (H. Ch. Andersen, Brio, Praha 2006)
Contes III (H. Ch. Andersen, Grund, Paríž 2006)
Ostatné ilustrované knihy
Blany oceánov (V. Teodorescu, Spolok spisovateľov 1973)
Voják si nosí pušku sám (J. Suchl, Severočeské nakladatelství, Ústí nad Labem 1974)
Yvetta (G. de Maupassant, Smena 1975)
Yvette (G. de Maupassant, Mladá fronta, Praha 1976)
Estella (J. P. Claris de Florian, Tatran 1977)
Búrlivé výšiny (E. Brontëová, Tatran 1978)
Nezaspí prvosienka (J. Brezina, Tatran 1980)
Ja, docent Faustík (J. Váh, SS 1980)
Pozdné verše (A. Plávka, Tatran 1981)
Ekloga / Ars librorum (J. B. Magin, Tatran 1981)
Jasný svet (Antológia mladšej českej poézie, Smena 1983)
Cez rieku a pod stromy (E. Hemingway, Spolok spisovateľov 1985)
Kalevala. Fínsky epos (Tatran 1986)
Studnička (M. Rúfus, Smena 1986)
Pešia zóna (J. Kantorová-Báliková, Spolok spisovateľov 1986)
December (Š. Strážay, Smena 1990)
Čiary života. Antológia modernej dánskej poézie (Spolok spisovateľov 1991)
Vysadený na vrchoch srdca (R. M. Rilke, Občianske združenie Studňa 1999)
Básnik a žena (J. Smrek, Elán 1999)
Snívali sa mi ruky tvoje. Ľúbostné verše slovenských poetiek (SS 2001)
Poviedky (O. Feldeková, Ex Tempore 2003)
Prejsť prahom a zavrieť dvere (M. Geišberg, Arcus 2005)
Dielo VII. (M. Rúfus, Milanium, Dunajská Lužná 2005)
Otvorené cesty. Antológia poézie (S. Očenášová-Štrbová, Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2008)
Čiara horizontu (J. Kuniak, Skalná ruža, Tajov 2008, účasť)
Spracoval: Andrej Švec, máj-jún 2017
… klame čiarou. Ale ako suverénne! Pozriete na ňu (na tú čiaru) raz a máte pocit, že je jemná, nežná, taká vlásočnica, čo príbeh len okrášli, zdekoruje. Potom vám to nedá, zaostríte, začnete sa prechádzať po obrázku a... je to akoby vás preplieskali. Cítite silu v ilustrátorkinej ruke, tlak, ktorým zaborila rydlo do lina, cítite zlom, škrípanie, keď ihlou preťala dosku, pohyb, akým ťahala štetec po papieri. Tie čiary vás donútia vracať sa späť k už raz videným obrázkom, vtiahnu vás do víru mikrosituácii navrstvených na seba. A znova. A znova.
Taká jednoducho je.
Kamila Štanclová. Tá, čo rozpráva každý príbeh, ktorý ilustruje, ešte raz.
Po svojom.
Nikdy nekreslí iba výrez, kúsok, či len vetu na ktorú narazí, keď si číta príbeh. Ona v ňom trpezlivo hľadá nenápadné, zdanlivo nedôležité detaily, či vedľajšie postavy a prenáša ich do obrázku. K nim pridáva pocity: chlad, teplo, bolesť, vlhko, strach. To všetko ťahá dopredu, pred oči čitateľa a zoskupuje a vrství tak, aby mal pocit, že nie je mimo, že je priamo v epicentre diania. Hrá s jeho pozornosťou. Pýta sa ho: „A toto si si všimol (medzi riadkami)?“
Keď ilustruje, je detsky dychtivá vo výbere farebnosti, dievčensky odvážna v technike. A žensky márnivá v štylizácii – nemá kúska rešpektu pred autormi príbehov. Hocikedy do knižky zamontuje kúsok zo svojho života, tváre svojich ľudí, dorozpráva ho po svojom.
Je zvláštne zložitá.
To, čo na papieri, medzi slovami, vyzerá na pohľad úkosom, je jemne a nežne je vytvorené silou – linoryty, lepty – jej kľúčové techniky, sú ťažké a zložité nielen fyzicky, ale aj spôsobom, akým ich používa, keď spája desiatky tenkých čiar, do ktorých zapletá figúry, zvieratá či veci. Tá sila ruky ťahá kresbu k zemi, ukotvuje ju, zaťaží, zároveň z nej ale uvoľní energiu, ktorá ju napne a to, čo sa v nej deje, zrazu nezamŕza, neostáva ako momentka z fotoparátu, výsledok je doslova živý: krehký na povrchu, silne pulzujúci pod ním.
Hej, možno to, ako tvorí, by sa dalo rekonštruovať, dali by sa prečítať všetky kombinácie – veď sa stále vracia na začiatok, krúži po papieri okolo vlastnej myšlienky, zaznamenáva proces – to, čo čítala, aj to, čo si pritom myslela. Lenže ak sa o to pokúsime, ak použijeme bežné škatuľky výtvarnej teórie, zistíme, že to tak úplne nie je možné. Že veľa vecí nesedí, že sú iné než je zvykom. Nesedí, lebo ona nekalkuluje s výsledkom.
Je odvážna. Je dráždivá.
Jej tvorba sa doslova hrnie dopredu zo stránok, z papiera cítiť rýchlosť, drive, vášeň... Často akoby robila s polotovarom – so skicou: o príbehu prezrádza veľa a rovnako veľa prezrádza o sebe – o tej minúte, v ktorej kreslí. Koniec koncov – tak to aj kedysi povedala: „Každý deň s ceruzkou, rydlom či štetcom v ruke zaznamenávam na plátno, papier alebo do skicára všetky udalosti, myšlienky a nápady, lebo každý okamih nášho bytia stojí za povšimnutie.“
Tie ilustrácie naozaj stojí za to vidieť.
Ida Želinská – TOTO! je galéria
Kamila Štanclová — S hlavou v ohni
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 11. 5. – 28. 7. 2017)