Weisskopf Viliam

Rozporuplnosť pri Weiss­kopfovom hodnotení pociťujem doteraz,

avšak vekom som zmierlivejší a keďže poznám jeho bolestný osud,

nemám právo ho súdiť.

 

(Ľubomír Longauer)

 

 
životopis 

sa narodil v Červenom Kostelci, po maturite začal študovať na Vysokej škole grafiky a knižného umenia v Lipsku. Po vojne pracoval ako grafik a výtvarný redaktor. Upravoval časopis Domov a svet, Dnešné Slovensko a Let. Spolupracoval s týždenníkom Slobodný rozhlas. Kreslil do časopisu Šidlo, ktorý komunisti v marci 1948 zakázali, potom sa stal kmeňovým spolupracovníkom týždenníka Roháč. Ilustroval napríklad knihy Ladislava Mňačka, Petra Karvaša alebo Rudolfa Fabryho.

 

 

  
o autorovi 


Srandičky, srandičky... ale toto je vážna vec.
Vo štvrtok otvárame výstavu o humore v slovenskej ilustrácii
a jedným z autorov, ktorých diela uvidíte, je aj Viliam Weisskopf.
Ťažký osud, ťažká povaha.
Komunista, propagandista, zaseknutý vo svojej vízii sveta.
Virtuozita jeho kreslenia, spočívala najmä v poznateľnosti tém,
každý vedel „kto je kto“ na tých obrázkoch.
Charles de Gaulle aj Konrad Adenauer,
Ku-klux-klan a zlodeji ropy všade, kam pozriete,
zlý Západ a dobrý socialistický blok.
Autor sa dlhodobo zaraďoval do škatuliek, ktoré nie je radno otvárať.
Aj my traja sme riešili: "Vystavovať alebo nevystavovať?"
Ale predsa: keď sa pozrieme na jeho kresliarsku virtuozitu,
ale aj na to, ako svojou zúženou optikou vnímal svet okolo seba,
aké témy vyberal na reflexiu,
vidíme medzi ním a kopou inej tupej propagandy z toho obdobia, markantný rozdiel.
Napodobňovanie, preháňanie, posmech, dokonca aj nenávistné tóny…
môžu byť legitímnym autorským prístupom.
A skúmanie, kde ležia červené čiary,
kde sa ostrá irónia preklápa do nebezpečnej podpory režimov,
je zas legitímnou súčasťou (aj našich) výstav.


Tak príďte.
A budeme spolu o tom hovoriť.
Už na vernisáži, o pár dní - 24. novembra 2022 o 18.00 hod.

 

Ida Želinská