bola ilustrátorkou, grafičkou, maliarkou. Najskôr na strednej škole študovala keramiku, ale potom na Vysoké škole umělecko-průmyslové v Prahe začala v ateliéri filmovej grafiky u Adolfa Hoffmeistera, odkiaľ prestúpila do úžitkovej a knižnej grafiky k Františkovi Muzikovi. Od roku 1960 až do roku 1990 pracovala ako výtvarná redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá a ilustrovala „popri“ tom pevnom zamestnaní: Pávie oko od Dagmar Wagnerovej, Modrobiely svet Márie Topoľskej, Dedo Oskár a škriatok Akoty od Anny Minichovej, O veternom kráľovi od Pavla Dobšinského, Žeriavie pierko či Kohútik Hrebenárik od Jána Andela, Štvornohý námorník Benna Plundru ale aj Veža, ktorú bolia zuby Vojtecha Kondróta či Čierne okná od Stanislawa Kowalewskieho aj učebnice – hudobnej či literárnej výchovy a obaly na LP platne či ex-librisy. Jej výtvarnou doménou sa vo voľnej tvorbe stali techniky farebného leptu a suchej ihly. Stála pri založení Bienále ilustrácií Bratislava. Za svoje ilustrátorské diela získala v roku 2006 Cenu Ľudovíta Fullu.
O troch písmenkách (J. Fučík a B. Sílová, Mladé letá 1962)
Tvárou k slnku (Mladé letá 1962)
Legendy o hviezdnych kapitánoch (G. Aľtov, Smena 1964)
Čierne okná (S. Kowalewski, Mladé letá 1964)
Štvornohý námorník (B. Pludra, Mladé letá 1964)
Kojko hľadá rozprávku (M. Jančová, Mladé letá 1965)
Pávie oko (D. Wagnerová, Mladé letá 1966)
Žeriavie pero (R. Klaus, Mladé letá 1966)
Veľká novina o malom chlapcovi (O. Pancu-iaşi, Mladé letá 1967)
Dcérka a mať (Mladé letá 1968)
Malý zelinkár (V. Ferko, Mladé letá 1969)
Príbeh kráľa Sancharíba (Mladé letá 1969)
Na lúke a v lese (B. Votavová, Mladé letá 1970)
Kde spí rybka (I. Tokmakova, Mladé letá 1972, 1983)
Štvorlístok pre šťastie (J. Červenková, Mladé letá 1973)
Modrobiely svet (M. Topoľská, Mladé letá 1974)
Izbové rastliny (M. Červenka, Mladé letá 1974, 1981)
Hrabko a Smrečko (P. Kováčová, Osveta 1975, 1982)
Naše stromy a kry (M. Červenka, Mladé letá 1976)
Slnečné prasiatka (D. Stefanov, Mladé letá 1976)
Sneh je môj kamarát (J. Beňo, Mladé letá 1978)
Kohútik Hrebenárik (J. Andel, Osveta 1978)
Čítanka pre 3. ročník základnej školy (L. Dedinská, SPN 1978, 1988)
Ako dočiahneme slnce (Š. Žáry, Mladé letá 1979)
Hudobná výchova pre 5. ročník základnej školy (Š. Kantor, SPN 1980, 1988)
Modré slnko (E. Gašparová, Mladé letá 1981)
Okrasné dreviny parkov a záhrad (M. Červenka, Mladé letá 1981)
V krajine zlatého rúna (H. Križanová-Brindzová, Mladé letá 1981)
Modré slnko (E. Gašparová, Mladé letá 1981)
Vrabček a kolobežka (J. Andel, Osveta 1982)
Čarovný vŕšok (B. Votavová, Mladé letá 1983)
Kreslíme obrázky (Mladé letá 1984)
Slovenský jazyk pre 7. ročník základnej školy (V. Betáková a kol, SPN 1984, 1987)
Slovenský jazyk základnej školy (V. Betáková, SPN 1984)
Vôňa domova (Mladé letá 1984)
Veža, ktorú bolia zuby – Verše maďarských básnikov pre deti (V. Kondrót, Mladé letá 1985)
Dedo Oskár a škriatok Akoty (A. Minichová, Mladé letá 1985)
Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy (J. Oravec, SPN 1985, 1990)
Čítanka pre 3. ročník základnej školy (L. Dedinská, SPN 1986, 1994)
Hudobná výchova pre 5. ročník základnej školy (Š. Kantor, SPN 1986, 1989)
Výpravy za dobrodružstvím (M. Zapletal, Albatros 1986)
O veternom kráľovi (P. Dobšinský, Mladé letá 1987)
Annika ja kotitonttu (A. Minichová, Porvoo-Helsinki-Juva : Werner-Löderström Osakeyhtiö 1987)
Opa Oskar und das Wichtelmännchen Sowiedu (A. Minichová, Mladé letá 1987)
Zlaté Slniečko (O. Sliacky, Mladé letá 1987)
Čo uvidel vrabček (M. Števková, Mladé letá 1987, 1990)
Slniečko nám zostane (Mladé letá 1987)
Hudobná výchova pre 5. ročník základnej školy (Ľ. Kopinová, SPN 1988)
Ako dočiahneme slnce (Š. Žáry, Mladé letá 1988)
Hľadajme Šamíska (A. Minichová, Mladé letá 1990)
Zajko Belko a panelák (P. Kováčová, Osveta 1990)
Lo que vio el gorrión (M. Števková, K. Sedláková, Mladé letá 1990)
Rozum do vrecka 1 (I. Imro, Mladé letá 1992, 2000)
Rozum do vrecka 2 (I. Imro, Mladé letá 1993)
Krajiny Zeme. 1 – Európa Ázia (P. Korec, Q 111 1995)
Tistou so zázračnými prstami (M. Druon, Spolok sv. Vojtecha 1996)
Rozprávky pre Kajku (E. Dzurillová, Spolok sv. Vojtecha 1997)
Tri mestá. : So strašidielkom Pipom po Bratislave. Čo videl Arko v Budapešti. Viedenský vrabčiak Čivko. (K. Dašková, Q 111 2001)
Drei Städte : Mit Pipo, dem kleinen. Gespenst, quer durch Bratislava (K. Dašková, Éva Gaál, Alfred Komarek, Q 111 2001)
Három város (K. Dašková, Q111 2001)
Traja nebojsovia a duch Miguel (J. Blažková, Vydavateľstvo Q111 2003)
Zdroj: http://lib.bibiana.sk/author.php?id=00000002510
Tam, kde spí rybka
Keď sme prechádzali archívom ilustrácií Blanky Votavovej, zaujali nás jej „drobnosti“. Bodky, štvrťstránky, neveľké obrázky, na ktorých sa nič výnimočne zvláštne nedialo. Vtáky sedeli na konároch, srnky sa pásli na lúke, zajace obhrýzali kapustu, deti stavali snehuliakov alebo si skúšali topánky... len taká každodennosť. Maličké plochou, viseli v knižkách ako vo vzduchu.
Splývali s textom, tvorili s ním nedeliteľnú dvojicu.
Blanka Votavová skladala sprievody ku knižkám od 60-tych rokov minulého storočia, dokopy ich bolo viac než päťdesiat. Väčšinou útle zväzky pre najmenšie deti, ale aj pár knižiek pre dospelých. Učebnice, atlasy. Obaly na gramoplatne. Drobné veci: listový papier, exlibrisy. Stovky časopiseckých ilustrácii. Ohromujúce množstvo diel, ktoré vznikali postupne, popri dennej práci výtvarnej redaktorky v Mladých letách.
Keď sa pozeráme na jej ilustrácie pre deti, ktoré ešte nevedia čítať alebo sa len veľmi veľmi pomaličky prehrýzajú písmenkami a učia sa ich spájať, často si neuvedomujeme, aká je to veľká práca – udržať ich pozornosť. Ako citlivo musela autorka voliť farebnosť, štylizáciu, aby v nich vyvolala pocit, že to trápenie, mýlenie sa, opakovanie slabík má zmysel. Že ešte chvíľu pocvičia a čítanie im začne prinášať radosť.
Musela si doslova čupnúť, aby nad deťmi nevyčnievala. To veľa umelcov či umelkýň nedokáže: láskavo sprostredkovať zrozumiteľnú krásu, vytvárať svet, v ktorom malí čitatelia vidia to isté, čo vidia dennodenne okolo seba, to už je aký kumšt!
Blanka Votavová tento žáner zvládla majstrovsky (a to nie je fráza).
Používala jemné farby, pracovala s priesvitnosťou, koniec koncov, veľmi často nechávala papier „dýchať“ – aby aj dieťa, ktoré si obzerá stránky, malo priestor domaľovať, doplniť niečo, čo v príbehu alebo v básni medzi písmenkami našlo, ale v obrázku mu to chýbalo.
Jej kresby a maľby mali – vždy, aj keď prechádzala z realizmu do minimalizmu - čitateľné tvary, boli poznateľné. Deti nemuseli pátrať, „čo je čo“, už niečo podobné videli: na dvore, v zoologickej záhrade alebo v inej knižke.
Keď si rozložíme jej diela vedľa seba, hoci aj na časovej osi, a budeme hľadať najčastejší motív, tak nám jednoznačne vyjde strom, ker, rastlina... Umiestnila ich na mnohé titulné stránky. Pritom, kresliť strom je ošemetná vec. Autorka ním prezrádza o sebe viac, než by chcela (nenadarmo psychológ Karl Koch nazval jeden zo svojich diagnostických testov Baum test – uvedomil si, ako archetyp rastliny, toho zázraku, pri ktorom môžeme sledovať, ako nás prerastá niečo, čo vzniklo takmer z ničoho, odhaľuje skrývané emócie).
Strom sa stal pre Blanku Votavovú pevným bodom. Priľnula k nemu.
Je zvláštne vidieť, ako ilustračná tvorba Blanky Votavovej súznie s tou voľnou – najmä pastelom, farebným leptom (akvatintou) a suchou ihlou. Podobajú sa. Len spôsob ovládnutia priestoru sa mení. Jednoduché symboly: stromy, rastliny, vtáky naberajú na objeme, plocha sa plní, je na nej menej a menej prázdnych miest. Tam, kde potláča figúru či tvar, pracuje so štruktúrou. Mení ju v detailoch, hrá sa s intenzitou farieb.
Tvorí tak, ako keby meditovala – pracuje so symbolikou pokoja – obzor, vlnenie krajiny, let vtákov, smer čiar. Ako napísala Xénia Lettrichová: „Ostrá línia alebo geometrická štruktúra niekedy vytvorí jemné napätie a protiklad, vnesie nepokoj, aký môže vzbudiť vedomie nepoznaného či nerozlúštená šifra – záznam správy, stavu mysle.“
Ida Želinská – TOTO! je galéria
Blanka Votavová – Tam, kde spí rybka
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 7. 12. 2023 – 25. 1. 2024)
*
Hlavný patner: Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partner: Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj – najlepšie miesto pre život.