Schnitzer Teodor

„Na každej dvadsiatej strane bola ilustrácia.

Nevedel som sa dočkať, až sa k nej dočítam...“

(návštevník TOTO! je galéria)

 
životopis 

V rokoch 1953 až 1959 študoval VŠVU v oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u Vincenta Hložníka. Od roku 1961 sa začal venovať typografii, grafickému dizajnu a ilustrácii. Ilustroval viac ako 116 kníh, časť z nich priamo pre vydavateľstvá v Maďarsku a Rumunsku. Najčastejšie (a najistejšie) sa pohyboval v tzv. „low-brow“ žánroch, v dobrodružných príbehoch divokého Západu, v rodokapsoch s mäkkou väzbou. 

Svoje diela tvoril precízne: s poznaním reálii ľudského, aj zvieracieho tela, ako aj historického kontextu. Najčastejšie pracoval zložitou technikou nitrotmelu a škrabanej štetcokresby  — vyškrabávania deja priamo do papiera, potiahnutého čiernou farbou – ktorou vytvoril zvláštny efekt plnosti, hmoty. Dynamiku, napätie, vtiahnutie do deja, vytvárala špecifická štylizácia postáv, keď umožnil, aby sa na ne čitateľ mohol pozerať „zhora“.

 

 
bibliografia 

Kanoe na rieke (Karl Neumann, Mladé letá 1962)
Farebná záhradka (Mladé letá 1963)
Kvapôčky (Krista Bendová, Mladé letá 1963)
Šťastnú cestu, Dušan! (Helena Križanová-Brinzová, Mladé letá 1963)

Môj život patrí tebe (Alan Marshall, Mladé letá 1964)

Môj macík (Z. Aleksandrova, Mladé letá 1964)

Winnetou I. (Karl May, Mladé letá 1964, 1965, 1973)
Winnetou II. (Karl May, Mladé letá 1965, 1973)
Winnetou III. (Karl May, Mladé letá 1965, 1973)
Zverinček (Mladé letá 1965)
Poklad v Striebornom jazere (Karl May, 1966, 1968)
Tvoji bratia, Winnetou (Milan Ferko, Mladé letá 1967)
Robotníci mora (Victor Hugo, Mladé letá 1968)
Posledný Mohykán (James Fenimore Cooper, Mladé letá 1969)
Stopár (James Fenimore Cooper, Mladé letá 1969)

Nový zemepán (Jókai Mór, Smena 1969 )

Lovec jeleňov (James Fenimore Cooper, Mladé letá 1970)

Priekopníci (James Fenimore Cooper, Mladé letá 1970)

Pištoľníci a kovboji (Rôzni autori, Smena 1970)

Préria (James Fenimore Cooper, Mladé letá 1971)

Víchor nad Neretvou (Maclean Alistair, Tatran 1971)

Synovia Veľkej medvedice (Liselotte Welskopf-Henrich, Mladé letá 1972)

Neodovzdaný list (Zane Grey, Mladé letá 1972)

Bombi Bitt a ja (Fritiof Nilson Piraten, Mladé letá 1973)

Čierny mustang (Karl May, Mladé letá 1974)

Bieli vlci (Charles P. Henry, Mladé letá 1975)

Biely náčelník (Thomas Mayne Reid, Mladé letá 1979)

 

 
o autorovi 

Pred časom ma zastihol mail Miloša Koptáka, v ktorom sa ma pýtal, či neviem niečo o ilustrátorovi Teodorovi Schnitzerovi. V časopise Slniečko pracujem s ilustrátormi už niekoľko rokov a aj keď som literárny editor, vždy som si myslela, že v kontexte ilustračnej tvorby pre deti a mládež o nich predsa len niečo viem. Ale týmto menom som bola zaskočená. Pýtala som sa aj starších kolegov, ktorí už dávnejšie pracovali vo vydavateľstve Mladé letá, ale spätné väzby akosi neprichádzali. Potom sa Miloš ozval opäť. A vtedy som si uvedomila, že Teodor Schnitzer je vlastnou súčasťou môjho detstva. Stačilo, keď mi prezradil niekoľko knižných titulov, ktoré tento záhadný umelec ilustroval. Vynorili sa mi hlave čierno-biele obrázky, ktoré ma vťahovali do tajomného sveta Indiánov, nebezpečných aj šľachetných dobrodruhov, útočiacich divých zvierat a neskrotnej slobodnej prírody. Neskutočne som sa zahanbila a naplno som si uvedomila, že v čase môjho detstva bol pre mňa ilustrátor len malým menom v tiráži, ktorému som málokedy venovala pozornosť. Akoby autor textu automaticky prebral zásluhy za pridanú hodnotu ilustrovanému príbehu. Až neskôr som v knihe vedome hľadala meno človeka, ktorý mi sugestívne „upgrejdoval“ atmosféru nezabudnuteľnej knihy. 

Zašla som k mame, u ktorej mám stále svoju detskú knižnicu. Vybrala som celý regál s edíciou STOPY, Winnetoua, Synov Veľkej medvedice, Posledného Mohykána, Cooperovky. Neveriacky som sa dívala na obrázky, z ktorých sa mi vynárali príbehy, ktoré predo mnou defilovali ako filmy, pretože mali neuveriteľnú dynamiku – indiáni veslovali, a naozaj im išlo o život, medveď sa vynoril z praskajúceho krovia a vyrútil sa na vydesených lovcov, zálesáci a ich unavené kone sa predierali hrozivým skalným priesmykom. V obrázkoch bol autentický pohyb – lístie na stromoch sa chvelo, vietor v ňom vytváral vzdušné rieky, zlomený konár padal k zemi, kôň sa potkol a spod kopýt sa mu odkotúľal uvoľnený kameň. To neboli len knihy, to bol kus môjho zosobneného života, ktorý som vďačne preberala od svojich starších bratov, ktorí holdovali dobrodružnej literatúre.  Medzi ich knihami som našla aj Robotníkov mora. Zápasila som s nimi na rozbúrenom mori, kde ma vlny strhávali do svojho vodného pekla a vzápätí ma vynášali do nebies. Neverila som, že obraz môže mať takú silu, že sa pohybuje v intenciách mojich duševných poryvov, lebo v takých podobných žijeme aj my – robotníci každodenného života. 

Ak niekto vloží do obrázkov takúto energiu, akú ju musí mať sám v sebe?! Ako ďaleko nás presahuje naša duša, ak nie je odkázaná na priestor, ktorý jej vytvára naše telo a prostredie, v ktorom sa pohybuje?!

Drsnosť a dynamika, ale aj krehkosť detailov v ich najprecíznejšej subtílnosti hovorí o celostnosti umelcovej práce, ktorá je skutočným obrazom jeho vnútorného života.

Paradoxnú jemnosť a mäkkosť som objavila aj v ilustráciách leporiel Márie Rázusovej Martákovej, ktoré som  našla pri nedávnom sťahovaní. Môj macík aj  Zvieratníček na mňa dýchol niečím, čo mi vzdialene pripomenulo Jiřího Trnku, a s prekvapením som si prečítala meno ilustrátora. Teodor Schnitzer.    

Včera som ešte stála pred touto galériou a zadívala som sa na zväčšeninu ilustrácie z Posledného Mohykána, akoby som videla čínsku kaligrafiu, na ktorej horskými roklinami putujú ľudkovia s naloženými koníkmi, z hôr stúpa studený opar, stromy a rastliny vypúšťajú svoje voňavé tajomstvo, tlmia predzvesť hustnúceho strachu z neznámeho nebezpečenstva.

Som vďačná, že táto výstava vzdáva zaslúžený hold človeku, ktorý vytvoril nespočetné množstvo knižných ilustrácií, a nebyť investigatívnej práce Miloša Koptáka, Márie Rojko a Idy Želinskej, zostal by pravdepodobne v nepochopiteľnom zabudnutí.

Ďakujem pánovi Schnitzerovi a všetkým dobrým anjelom, ktorí mu v živote pomáhali dostať zo seba to najlepšie. 

 

Ľubica Kepštová – literárna kritička, historička a redaktorka detského časopisu Slniečko

 

Teodor Schnitzer — Muž z Divokého východu
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 10. 9. – 27. 11. 2015)