„... všetko sa odohráva na tom stole,
za ktorým ilustrátor sedí.“
Študoval v r. 1966 – 1972 na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Jána Želibského a Vincenta Hložníka, od r. 1990 sa na školu vrátil ako pedagóg. Ilustroval viac než stovku kníh a je nositeľom mnohých ocenení, z ktorých vyniká Grand Prix Bienále ilustrácii Bratislava z r. 1983, cena Hansa Christiana Andersena z r. 1988 a hlavná cena Grolier Clubu, ktorý ilustrácie knihy Alica v krajine zázrakov Lewisa Carrolla vyhlásil (doslova) za najkrajšie na svete.
Čítate si príbeh, a potom sa pozriete na stránku s jeho ilustráciou a vidíte... tvrdý, premyslený tvar (či skôr tvrdo premyslený tvar). Každá ilustrácia je koncipovaná ako labyrint myšlienok – zvieratá, rastliny aj ľudia sa v obrázkoch vrstvia a splietajú. Nepodceňuje detského čitateľa, neprispôsobuje štylizáciu jeho veku – je jeho partnerom – hovorí mu: „pozeraj sa, hľadaj, skúmaj ten príbeh (tak ako ja)“.
Serenáda pre Martu (E. Čepčeková, Mladé letá 1972)
Leteli sokoli nad Javorinou (J. Horák, Mladé letá 1972)
Somárik, kam ideš? (E. Czuková, Mladé letá 1972)
Briga tri ľalie (O. Matson, Mladé letá 1973)
Tulák (K. Jarunková, Mladé letá 1973)
Čistina (M. Albrandová, Mladé letá 1975)
Plavčíci kapitána Bontekoea (J. Fabricius, Mladé letá 1975)
Rytier Roland (V. Cibula, Mladé letá 1975)
Čierny trpaslík (S. Walter, Mladé letá 1976)
Múdra nevesta (Mladé letá 1977)
Dobrodružstvá môjho života (C. L. Fallas, Mladé letá 1977)
Úžina morských búrok (A. Grinn, Mladé letá 1978)
Magalhaesova cesta okolo sveta (H. Wotte, Mladé letá 1979)
Zvon lumpov (R. Moric, Tatran 1979)
Záhada žltého kufríka a zelenej tabletky (S. Prokofjeva, Mladé letá 1980)
Hrdinské legendy staré Francie (V. Cibula, Albatros 1981)
Alica v krajine zázrakov (L. Carroll, Mladé letá 1981)
Veselé vtáčie rozprávky (Z. Malinský, Mladé letá 1981)
Deťom (P. Országh Hviezdoslav, Mladé letá 1982)
Podivuhodné príhody a dobrodružstvá Jána Kornela (M. V. Kratochvíl, Mladé letá 1982)
Hlupáčik s velikánskou jednotkou (R. Moric, Mladé letá 1983)
More vo fľaštičke (O. Sliacky, Mladé letá 1984)
Robko a Ďobko (J. Šrámková, Mladé letá 1984)
Spravodlivý človek (N. S. Leskov, Mladé letá 1985)
V ríši víl a škriatkov (Mladé letá 1987)
Panenská veža na Devíne (M. Ďuríčková, Mladé letá 1988)
Zaubertopf und Zauberkugel (B. B. Höppner, Otto Maier Verlag 1991)
Nebeská sláva (P. Dobšinský, Fatrin Books 1991)
Ein Strich zieht durch die Welt (H. R. Unger, Dachs Verlag 1993)
Gutenachtegeschichte für Maria Carolina (B. Frischmuth, Jugend und Volk Verlag 1994)
A Mid-Summer Night´s Dream (W. Shakespeare, Grimm Press 1995)
Merchant of Venice (W. Shakespeare, Grimm Press 1995)
Stories for Children (I. B. Singer, Grimm Press 1998)
Veselý koncert (D. Kállay, Sofa 1998)
Strom pohádek (V. Stanovský, Albatros 1999)
Das kleine kecke Haus (H. R. Unger, Dachs Verlag 2000)
A Hopping Band (A. Binard, Fukuinkan Shoten 2001)
Fairy Tales (Brothers Grimm, Grimm Press 2002)
Alica v krajine zázrakov a za zrkadlom (L. Carroll, Slovart 2004)
Rozprávky Hansa Christiana Andersena (H. Ch. Andersen, Slovart 2005)
Príbehy zo Shakespeara (V. Hulpach, Buvik 2006)
Tisíc a jedna noc, zväzok 4 (Ikar 2009)
Slovenské rozprávky (P. Dobšinský, Ikar 2012)
Zdroj: http://lib.bibiana.sk/author.php?id=00000000612
Zastavte sa. A pozerajte sa. To stačí.
Na to, aby sa vaše meno stalo značkou, treba mať talent. Treba mať zručnosť, s ktorou vytvoríte dobré dielo. A silu tlačiť svoje nápady stále ďalej, ďalej, dopredu. Aha, ešte inštinkt predátora. A nielen ho mať, ale vedieť použiť s odvahou, bez ohľadu na riziká a následky. Ukázať „niečo viac“, „niečo iné“ než „tí druhí“. Na to „byť značkou“ nestačí vytvoriť jednu, dve, tri „top“ veci, a potom ich opakovať, nestačí warholovských 15 minút slávy v médiách.
Veď si skúsme nahlas povedať „Dušan Kállay“.
Vyslovíte to meno a na monitore vám nabehnú desiatky kníh s jeho ilustráciami: Tulák Kláry Jarunkovej, Panenská veža na Devíne Márie Ďuríčkovej, Rozprávky Hansa Christiana Andersena, alebo Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, či Alica v krajine zázrakov a za zrkadlom Lewisa Carrolla.
Všetky ich spája jasný rukopis: aj tá najmenšia ilustrátorská bodka je koncipovaná ako labyrint myšlienok — zvieratá, rastliny, veci aj ľudia (a ich príbehy) sa splietajú.
Nikdy nerobí obrázok ako fotografiu kúska textu, ako vytrhnutú vetu, situáciu — on hľadá súvislosti, vrství detaily, vpletá symboly, odkazy, stúpa až do impresie, do odhalenia vlastnej emócie, zážitku z prečítaného... a napriek tomu, že všetky čiary sú tenké, ťahy štetcom subtílne, cítite, že robí s nesmiernou razanciou, ale pritom presne, všetko má akúsi odčítateľnú logiku.
Pritom nemaľuje nič neobvyklé: úplne obyčajní ľudia, úplne obyčajné veci. To čo robí jeho diela jedinečnými je spôsob tvorby kompozície, spôsob, akým dielo komunikuje s čitateľom. Pozrite sa — hrdinovia z knižky sa na vás pozerajú, často rovno do očí. Ste priamo v strede deja, aj keď za „stránkou“ ako „za zrkadlom“.
Nie je to náhodné, je to premyslené, konštruované.
Čitateľ je pre Dušana Kállaya partner: zvyčajne je to bežné v tvorbe pre dospelých, ale on je taký aj vtedy, keď tvorí pre deti, nepodceňuje ich, neprispôsobuje svoju predstavu ich veku — hovorí im: „Veď sa pozerajte, hľadajte, skúmajte ten príbeh (tak ako ja).“.
Keď ilustruje, tak najčastejšie technikou gvašu, niekedy ju kombinuje s kresbou, ktorá sa stáva nielen podkladom, skicou, ale rovnocenným prvkom ilustrácie. Je vynikajúcim koloristom — jeho diela majú nečakanú farebnosť (červené obdobie ho stále neopustilo), keď inak jasné, agresívne farby tlmí, zjemňuje, posúva ich do iného kontextu.
Je pozorovateľ, svedok príbehu.
Jednoducho © ilustrátor.
Dajte si ten čas. Zastavte sa. A pozerajte sa na jeho diela.
Teraz.
To úplne stačí.
Ida Želinská – TOTO! je galéria
Dušan Kállay – © Ilustrátor
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 14. 9. – 1. 12. 2017)