„... raz sú ilustrácie čiernobiele, inokedy jemne kolorované. Vždy však poetické, smerujúce k podobe sna a fikcie, hoci vychádzajúce z reálnych zážitkov a zákonitostí... plné znakov, náznakov, symbolov, alegórií.“
(Kunsthistorička Barbara Brathová)
Karol Ondreička sa narodil 23. apríla v Čachticiach.
1958–1962 študuje na Strednej poľnohospodárskej škole v Trnave.
1962–1966 študuje na Pedagogickej fakulte v Nitre.
1968–1974 študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení ilustrácie a knižnej tvorby.
Od roku 1979 pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení ilustrácie a knižnej tvorby.
1984 študijný pobyt na Loughbourough University, School of Art and design v East Midlands, Veľká Británia.
1989 stáva sa docentom.
1989–1990 stáva sa rektorom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
1991 menovaný profesorom.
Od roku 1992 pôsobí ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre výtvarnej výchovy stáva sa členom i predsedom habilitačných komisií na Vysokej škole výtvarných umení, Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogickej Fakulte Mateja Bela v Banskej Bystrici.
1994 stáva sa členom Slovenskej spoločnosti exlibristov v Bratislave.
1996 založenie grafického združenia G-Bod, ktorého je členom.
2003 umiera v Bratislave, kde je aj pochovaný.
CENY A VYZNAMENANIA (výber) —
2003 – Čestné uznanie na I. medzinárodnej súťaži Ex libris Bibliotéka Bodio Lomnago 2003, Taliansko
2003 – Excellent Award na medzinárodnej súťaži Print Biennial Peking 2003, Čína
2002 – Čestná plaketa SSPE na III. Trienále Havířov, Česká republika
2001 – Čestné uznanie za kolekciu Ex libris na 3. Trienále ex libris, Bratislava
2001 – Bronze Prize na medzinárodnej výstave Print Biennial Peking 2001, Čína
2000 – Silver Scenes Purchase Prize na 4. medzinárodnej britskej výstave grafickej miniatúry, Londýn, Veľká Británia
1999 – Čestné uznanie na medzinárodnej súťaži Ex librisu Gallarte, Taliansko
1998 – 1. cena na medzinárodnej súťaži Ex librisu Pocta M. C. Escherovi, Baarn, Holandsko
1998 – Čestné uznanie na medzinárodnej súťaži Ex librisu 50. výročie Izraela, Nadácia Tzedaka, Buenos Aires, Argentína
1997 – 1. cena na medzinárodnej súťaži Ex librisu poriadanej AIE, Pro Loco di Roccalbegna, Miláno, Taliansko
1996 – Prijs Broedelschool, cena za Ex libris, Sint-Niklaas, Belgicko
1996 – Six artistes finalistes L’ex-libris Fęte Verlaine (100. výročie smrti P. Verlaina), Paríž, Francúzsko
1995 – Čestné uznanie za Ex libris na 1. Trienále Ex librisu, Bratislava
1995 – Cena Zväzu slovenských výtvarných umelcov za dlhoročnú ilustračnú činnosť, Bratislava
1994 – Hlavná cena Ex aequo, medaila XV. Bienále Ex librisu za kolekciu ex librisov, Malbork, Poľsko
1994 – 1. cena XV. Bienále Ex librisu za Ex libris venovaný 450. výročiu Biblioteki gdańskej, Malbork, Poľsko
1993 – 1. cena na medzinárodnej súťaži Ex libris mesta Oss, Holandsko
1992 – Cena Ľudovíta Fullu za ilustrátorskú činnosť, Bratislava
1992 – Čestný diplom v medzinárodnej súťaži Ex librisu Šport, Barcelona, Španielsko
1992 – Grand Prix medzinárodnej súťaže Ex libris Comenius, Praha, Česká republika
1992 – Diplom za ilustrácie knihy J.A.Komenského: Jak dovedně užívati knih..., Zlín, Česká republika
1992 – 1. cena v súťaži na výtvarné riešenie cenín. Investiční banka, Praha, Česká republika
1992 – Čestná cena primátora mesta Oss za kolekciu Ex librisov, Holandsko
1991 – Cena ministra spojov za známkovú tvorbu, Bratislava
1991 – Hlavná cena Ex libris Comenius, Praha, Česká republika
1991 – Čestné uznanie v súťaži Ex libris (Prvý let), Pardubice, Česká republika
1990 – Cena vydavateľstva Tatran za ilustrácie k antológií nemeckej poézie Šibeničné piesne, Tatran, Bratislava
1989 – Artistes finalistes. Medzinárodná súťaž Ex librisu Pocta Felixovi Buhotovi, Paríž, Cherbourg, Francúzsko
1989 – Čestné uznanie za súbor grafických listov na Bienále grafiky, Banská Bystrica
1989 – Čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Pieseň piesní, Kazateľ, Tatran, Bratislava
1987 – Cena vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie knihy A.S.Puškina: Kapitánova dcéra, Mladé letá, Bratislava
1986 – Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ za dlhoročnú ilustrátorskú činnosť, Bratislava
1984 – Diplom v medzinárodnej súťaži Ex libris Frederikshavn, Dánsko – Čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Jána Ondrusa: Vajíčko, Smena, Bratislava
1983 – Cena Slovenského ústredia knižnej kultúry za rozvoj čiernobieleho výtvarného prejavu – ilustrácie v knihách
1982 – 1. cena vydavateľstva Smena za ilustrácie knihy Jána Buzássyho: Pláň hory, Smena, Bratislava
1982 – Čestné uznanie vydavateľstva Príroda za ilustrácie knihy Domová pokladnica, Príroda, Bratislava
1980 – Čestné uznanie v súťaži Československé najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Alúšer Navóí: Farchad a Šírin, Tatran, Bratislava
1979 – Čestné uznanie v súťaži Československé najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Zsigmonda Móricza: Motýlik, Smena, Bratislava
1978 – Čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Endre Adyho: V mladých srdciach žijem, Tatran, Bratislava
1976 – Čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Andreja Plávku: Testament, Tatran, Bratislava
1975 – Čestné uznanie v súťaži Najkrajšie knihy roka za ilustrácie knihy Jana Otčenáška: Keď v raji pršalo, Tatran, Bratislava
1974 – Cena Matice Slovenskej za bibliofilné vydanie básne Miroslava Válka: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, Bratislava
Janík P.: Spontánne lyrické poselstvo (SK 1999)
Petránsky Ľ. (SME 12.5.1999)
Kriška F.: Symbióza techniky a umenia (Pravda 1998)
Trojanová E.: Stretnutie slovenského ex librisu ´98 (Grapheion 1998)
Petránsky Ľ.: K. Ondreička 1. Miesto na výstave exlibris (SME 1998)
Prekop M.: K. Ondreička (Pulz 1997)
Podušel Ľ.: K. Ondreička Metamorfózy světa (Nové slovo 1997)
Winklerová K.: Ľudia od štetca (Večerní 1997)
Kriška F.: Obraz slovenskej grafiky (Pravda 1997)
Benoit Junod (Grapheon 1997)
Trojanová E.: Poetické videnie skutočnosti (Národná obroda 1997)
Vrbická E.: s Karolom Ondreičkom laureátom ceny Ľ. Fullu (1992)
Schmierbach E.: Slovak Art show at Whipple (USA 1992)
Rickers E.: Work by slovak artist (Worlington 1991)
Kottner Bennini: Aus der Slowakei Lyrik und grafik (1991)
Bachraty B.: Grafiky K. Ondreičku (1990)
Rusina I. – Petrajová Ľ.: Almanach pedagógov VŠ (1984)
Pozriete sa na kopu kníh z 80. rokov a viete: toto sú jeho knižky.
Už voľným okom rozlíšite rukopis – tenké linky, detaily skryté v intenzívnom šrafovaní, ktoré vytvára permanentné prítmie. Priesvitné farbenie. A tváre hrdinov, ktorí sa na vás (zvyčajne) uprene, z očí do očí, pozerajú už z prebalu knihy, ako značka. Spoznáte sa tak s nimi skôr, než o nich začnete čítať.
Ilustroval nežne.
Nie však maznavo.
Barbara Brathová o ňom napísala: „... raz sú ilustrácie čiernobiele, inokedy jemne kolorované. Vždy však poetické, smerujúce k podobe sna a fikcie, hoci vychádzajúce z reálnych zážitkov a zákonitostí... plné znakov, náznakov, symbolov, alegórií.“
Aké teda sú?
Vyhýbal sa tzv. reáliám. Vynechávaním detailov sa prepracovával k čistým tvarom – čas, miesto, to preňho nemalo význam. Sústredil sa na to, čo sa medzi postavami dialo. Napätie, uvoľnenie... pocit.
Pološero, vytvorené ťahom pera (jeden nad druhý) – to dodávalo obrázkom akúsi snivosť, opatrnosť,
spomaľovalo ich. Najmä vtedy, keď sa na nich vyskytol kľúčový motív: cesta. Nástojčivo, nutkavo sa opakoval. Všimnite si, je v rôznych variáciách takmer v každej knihe. Na začiatku, na konci, naznačuje, že príbeh stále niekam ide, posúva sa ako banálny, čitateľný symbol nádeje.
Nečakanú silu dosahovali kresby Karola Ondreičku v tzv. dievčenských príbehoch, napríklad v Pauline od Any Maríe Matuteovej. Netypická hrdinka: chorľavá, drobná, bez vlasov, osamelá... od ktorej sa najskôr odtiahnete. Nuda. Hovoríte si: „Čo by mi tak mohla dať?“ Keď však začnete čítať a kráčate od obrázku k obrázku, ktoré sa od seba líšia vlastne len minimálne, obľúbite si ju. „To“ intenzívne, ten pocit blízkosti medzi čitateľom a hlavnou postavou nevzniká len tak, textom. „To“ robí ilustrácia. Sprevádza ho, nepredbieha príbeh, nepodlizuje sa, čaká na jeho záujem, až postupne sa otvára. A čitateľ to cíti: že je krehká na povrchu, silná vo vnútri.
Vyhýbal sa zobrazeniam konfliktov. Tenké línie akoby ich neuniesli. Ak spor, tak potlačený, nikdy nie na päste. Uzatváral ho v priestore a odzrkadlil vo výraze. Išiel si svoje – po pokojnej stránke príbehu, akoby pre čitateľa chcel z neho vyštipkať to príjemné. Akoby chcel pripomenúť, že umenie nie je samozrejmé, že čítať je tak trochu sviatok, že z príbehu sa má odchádzať s tak trochu vznešeným pocitom.
V 70. a 80. rokoch Karol Ondreička ilustroval veľa – viac než stovku kníh, jednu za druhou, často štyri, päť, šesť ročne, do tej istej edície. (To by každého zvádzalo opakovať sa.) Silné veci striedali stále kvalitné, ale predsa bežné kusy. Menil sa formou, od ľahkej až skicovanej, k ťažkým odkazom, plným detailov.
Patril medzi tých autorov, ktorí veľmi nerozlišovali, či ilustrujú pre deti, alebo pre dospelých. Žiadne podlizovanie, znižovanie latky, zjednodušovania len toľko, koľko je nevyhnutné, aby si porozumeli.
Sivá doba, v ktorej väčšinu života tvoril, s neodbytným pocitom permanentného smútku, s pachuťou v ústach, pridala jeho dielam na intenzite. Intímny pocit vyrážal zvnútra, stával sa viditeľným: skutočnosť sa stáva snom.
Stojí za to, pozerať sa.
Ida Želinská
kurátorka TOTO! je galéria, Bratislava
(predslov k výstave, TOTO! je Kabinet ilustrácie XI. v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, 6. 3. – 28. 6. 2020)