„Ilustrácia bol azyl.“
Vysokú školu výtvarných umení absolvoval v rokoch 1966 – 1972 na oddelení knižnej grafiky a ilustrácie u Vincenta Hložníka. Vytvoril ilustrácie pre viac než 60 kníh, z ktorých mnohé získali ocenenia aj na medzinárodných súťažiach: BIB v Bratislave (Zlaté jablko 1987), IBA v Lipsku. Patrí mu množstvo uznaní v súťaži Najkrajšia kniha roka. Najvyššie slovenské ocenenie za ilustrácie pre deti, Cenu Ľudovíta Fullu, získal v roku 1989. Žije a tvorí v Žiline. Od roku 2003 vedie ateliér grafiky na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Vrchol jeho ilustrátorskej tvorby spadá do 70. – 90. rokov 20. storočia, kedy vytvoril technicky jedinečné diela, pripomínajúce pohľad cez kaleidoskop, ktorý rozkladá obrazce – tváre a telá hrdinov príbehov – na stovky geometricky presných fragmentov. Tvorí netradičnými, málo používanými technikami, vyžadujúcimi presnosť, aj kalkul (napríklad airbrush, tzv. americká retuš, maľba miniatúrnou striekacou pištoľou, v ktorej sa farba mieša so vzduchom).
Dobrodružstvá Timma Thalera (J. Krüss, Mladé letá 1972)
Ondrej Ondrejko a Zeleň kráľ (J. Beňo, Mladé letá 1973)
Prečo sa babky ráno smejú (O. Pancu-lasi, Mladé letá 1975)
Na Záhradnej ulici je rušno (V. Dragunskij, Mladé letá 1976)
Námestie kartónových hodín (L. Jachnin, Mladé letá 1976)
Malý Virgil (O. L. Kirkegaard, Mladé letá 1977)
Veľké tajomstvo (F. Tuglas, Mladé letá 1977)
O dvoch capkoch (M. Kociunbynskyj, Mladé letá 1978, 1981)
Dobrodružstvá Ivka-Pivka (I. Izakovič, Mladé letá 1978)
Chorý medvedík (Ľ. Podjavorinská, Mladé letá 1978, 1980)
Kiki a Miki (E. Čepčeková, Mladé letá 1978)
Rozprávky Kmotra Svrčka (A. Mirandová, Mladé letá 1979)
Zázračný vŕšok Mambiala (A. M. Elizagarayová, Mladé letá 1979)
Kniha z piesku (J. Luis Borges, Tatran 1980)
Aeneas (P. Vergilius Maro, Mladé letá 1981)
Blíženci z Gemini (A. Vašová, Mladé letá 1981)
Dcéra slnca (Mladé letá 1981)
Tri zlé princezné (J. Pavlovič, Mladé letá 1981)
O Tytíkovi (V. Marčok, Mladé letá 1982)
Päť detektívov (Ľ. Feldek, Mladé letá 1982)
Zlatá čaša (M. A. Pryhar, Východoslovenské vydavateľstvo 1983)
Moja prvá dúha (Ľ. Feldek, Mladé letá 1984)
Pesničkové nevesty (Z. Zemaníková, Mladé letá 1984)
Trinásť pochodujúcich čajníkov (D. Hevier, Mladé letá 1984)
Kominár v bielom klobúku (G. Petriašvili, Mladé letá 1985)
Kráľ naháňa králika (D. Hevier, Osveta 1985)
Učebnica na prestávku (M. Lechan, Osveta 1988)
Objavoviteľovo oko (Slovenský spisovateľ 1989)
Tisíc a jedna noc zv. 2 (Tatran 1989, Ikar 2009)
Detský kalendár (B. Trilecová, Mladé letá 1986)
Adam v škole nesedel (Š. Moravčík, Mladé letá 1987)
O kráľovi a malej breze (T. Revajová, Osveta 1987)
Päť zázračníkov (V. Šuplata, BIBART 1995)
Tisíc a jedna noc, 2. zv. (Ikar, 2009)
Zdroj: http://lib.bibiana.sk/author.php?id=00000000765
Patrí k výrazným alchimistom generácie slovenských ilustrátorov 80-90 tych rokov. Mnohí z nich sa silne zapísali do histórie slovenskej a myslím i svetovej ilustržcie. (Kállay, Mydlo, Dusiková, Kiselová-Siteková, Schnitzer...). Výraz alchymista nie je použitý náhodne. Uvažovanie o definícii pojmu ilustrácie a jej hraníc ich priviedlo k experimentátorským postupom a nakoniec i originálnym štýlom. Je paradoxom, že tento prejav takmer úplnej vnútornej slobody sa rozvíjal v období najsilnejšej normalizácie a dokonca bol šírený v masovom merítku. Možno práve vďaka zdanlivej nevýznamnosti detského čitateľa, súdruhovia podcenili túto oblasť a nechali jej voľný priebeh. A za tento ich nezáujem im môžeme byť dnes vďační. V obraze dneška zas možno hovoriť o akejsi antiglobalizácii. Obrazovo informačná izolácia viedla k nutnosti vytvárania si vlastnej cesty. Vtedajši neinternetový ilustrátor si musel vystačiť len so svojou obrazotvornosťou a talentom. Vďaka tomu sa tu vypestovalo niekoľko jedinečných ilustrátorských endemitov, medzi ktorých rozhodne patrí i Robert Brun.
Naše myslenie sa nevyvíja len cez priamočiare postupy a jednoduché symboly. Poznávanie sveta je cestou a úroveň jej obtiažnosti si vačšinou volíme. Robert Brun nám poznávanie sveta zakódoval dostatočne. Uči nás, že svet nie je jednoduchý a na jeho uchopenie potrebujeme istú dávku poznania. Pôvodnú podobu sveta rozbil do malých obrazcov a následne ju zložil podľa vlastnej matrice. Ako pomôcku v ňom ponechal pozostatky tejto konkrétnosti, ktorých rozlúštenie si vyžaduje plné nasadenie. Vyriešenie jeho optického rébusu však prináša pravé dobrodružstvo z objavovania.
Miloš Kopták – TOTO! je galéria
Robert Brun – O zázračníkoch a indiánoch
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 9. 4. – 26. 6. 2015)
