STOPY

EDÍCIA STOPY VYDAVATEĽSTVA MLADÉ LETÁ

V 60. – 90. rokoch 20. storočia vychádzala vo vydavateľstve Mladé letá, špecializovanom vydavateľstve kníh pre deti a mládež, populárna knižná edícia Stopy, ktorá bola určená pre čitateľov od 11 rokov. V súčasnosti sa čoraz viac zberateľov (a snáď aj čitateľov) snaží spísať kompletný súpis tejto edície, preto sme sa rozhodli takýto súpis vypracovať a ponúknuť ho čitateľom v nasledujúcom príspevku.

Knihy edície Stopy („stopovky“) vychádzali od roku 1964. Od vzniku edície až do roku 1990 ju viedla redaktorka Elena Račková. Celkovo vyšlo v tejto edícii 130 titulov a ďalšie tri v inom grafickom dizajne. Medzi najznámejšie a najpopulárnejšie patria knihy Tarzan z rodu Opíc a Tarzanov návrat Edgara Rica Burroughsa, pentalógia o Koženej Pančuche Lovec jeleňov, Posledný Mohykán, Stopár, Priekopníci a Préria Jamesa Fenimora Coopera, detektívky Agathy Christie a Elleryho Queena,[1] Stratený svet sira Arthura Conana Doyla, „indiánky“ či „mayovky“ Winnetou, Poklad v Striebornom jazere a Old Surehand Karla Maya, dobrodružstvá poľského pána Tragáčika Zbigniewa Nienackeho, slovenské sci-fi Kolónia Lambda Pí a Tajomstvá troch strelených Jozefa Repka, Ostrov pokladov Roberta Louisa Stevensona, ako aj „verneovky“ Sever proti Juhu, Michail Strogov a Záplava z mora Julesa Verna.

Za úplne prvú „stopovku“ sa považuje kniha Dieťa divočiny od Marjorie Kinnan Rawlingsovej, no podľa čísla publikácie v tiráži bola prvou knihou edície Bašta civilizácie od Josepha Conrada, druhou Dúhový koktail Heleny Sekulovej a Dieťa divočiny bolo vydané až ako tretia publikácia. Nepresnosti vznikli preto, že na konci kníh bývali uvedené zoznamy, ktoré tituly v edícii už vyšli, a ako prvá bola vždy uvádzaná kniha Dieťa divočiny. Napriek tomu sa orientujeme podľa čísel publikácií a podľa toho sme súpis zoradili. Treba poznamenať, že edícia nie je číslovaná.

Poslednou „stopovkou“ vydanou v pôvodnom dizajne bol Jazdec v maske (1990, 3. vydanie) Zane Greya a v roku 1993 nasledovali spomínané tri knihy s odlišným dizajnom – Dobrodružstvá kapitána Korkorána (1993, 3. vydanie) Alfreda Assolanta, Posledný Mohykán (1993, 2. vydanie) Jamesa F. Coopera a Prípady z budúcej minulosti (1993, 1. vydanie) Jozefa Repka. Okrem dvoch starých titulov teda vyšla iba jediná nová kniha. Preto ako celkový počet kníh z edície Stopy uvádzame 131 titulov. (Repkove Prípady… nie sú v bibliografii uvedené v edícii Stopy.)

Čo sa týka samotného bibliografického súpisu, najpodstatnejšie sú, samozrejme, bibliografie vydavateľstva Mladé letá, ktoré však vyšli iba do roku 1974 (Bibliografia produkcie vydavateľstva Mladé letá za roky 1950 – 1969 a za roky 1970 – 1974). Zvyšok zostal v rukopise a pravdepodobne tlačou nikdy nevyjde. Obidve bibliografie zostavila Eva Schmidová-Hornišová. Na elektronickú verziu Slovenskej knižnice kis3g.sk sa nemožno spoľahnúť, pretože pole Edícia pri tvorbe bibliografických záznamov nie je povinné, a tak zostalo často nevyplnené.

Jedným z problémov pri vypracovaní bibliografického súpisu edície bola aj nemožnosť získať edičné plány vydavateľstva, ktoré nie sú dostupné ani prostredníctvom Slovenskej národnej knižnice či Univerzitnej knižnice v Bratislave, čo sú inštitúcie. Slovenská národná bibliografia vychádzala každoročne v tlačenej forme, no i tam sa niekedy vyskytujú chyby, preklepy či chýbajúce záznamy. Na kompletný súpis edície Stopy nám preto slúžili najmä zoznamy vydaných kníh, ktoré bývali publikované (nie vždy) v knihách samotnej edície.

Súčasťou týchto zoznamov boli aj reklamy na knihy, ktoré mali v najbližšom čase vyjsť. Niekedy sa však stalo, že „najbližší“ čas sa neustále odďaľoval, až sa nakoniec vydanie knihy vôbec neuskutočnilo. Najočakávanejším titulom sa stal Čierny korzár Emilia Salgariho (autor známeho Sandokana), na ktorý sa tešili možno aj dve či tri generácie mladých čitateľov a ktorý bol avizovaný od roku 1976 až do roku 1990, no nakoniec vôbec nevyšiel. V roku 1990 bol dokonca avizovaný druhý zväzok Salgariho pentalógie o Čiernom korzárovi Kráľovná Karibov (3. zv. Jolanda, dcéra Čierneho korzára, 4. zv. Syn Červeného korzára, 5. zv. Poslední piráti), no ani jedna kniha z tejto pentalógie v slovenčine od roku 1990 nevyšla. Medzi ďalšie avizované knihy, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta v edícii Stopy, patrí aj Magalhăesova cesta okolo sveta Herberta Wotta, ktorá bola avizovaná v roku 1978. Kniha síce vyšla v Mladých letách v roku 1979 i v roku 1987, ale obidve vydania mimo edície Stopy. Takisto bola avizovaná kniha Arkadija a Borisa Strugackovcov Pondelok sa začína v sobotu, a to v roku 1985 aj v roku 1988. Kniha vyšla v roku 1988 v Mladých letách, no opäť mimo edície Stopy. V roku 1990 boli avizované vydania ďalších kníh: German A. Korobejnikov Jaskyňa ryšavého mnícha (v slovenčine nikdy nevyšla), Karl May Winnetou I (v rokoch 1991 a 1992 vyšli všetky tri zväzky v Mladých letách, no v edícii Knihy Karla Maya), Franciska Nagyová Kozmický bicykel (avizovaná bola aj v roku 1989 a v roku 1990, v slovenčine však nikdy nevyšla), Emilio Salgari Čierny korzár, Emilio Salgari Kráľovná Karibov, Clifford D. Simac Rezervácia trpaslíkov (vyšla až v roku 1999 vo vydavateľstve Milénium Plus v preklade Niny Mikušovej) a Viktor Szombathy Cestovateľ polmesiaca (kniha vyšla pod názvom Pútnik polmesiaca : Podivuhodné dobrodružstvá Evliyu Čelebiho v roku 2005 v lučeneckom vydavateľstve Plectrum v preklade Márie V. Barekovej).

Medzi plánovanými knihami boli pravdepodobne i Burroughsove Tarzanove šelmy, pretože na zadnej strane knihy Tarzanov návrat (1968) bol avizovaný ďalší zväzok, „ktorý vyjde pod názvom Tarzanove šelmy“. Tie však vyšli v roku 1969 v Mladých letách mimo edície Stopy. Neskôr vyšli v Mladých letách aj v roku 1991, ale prvého vydania v edícii Stopy sa dočkali až v roku 2016.

Sem-tam sa vyskytli v zoznamoch pripravovaných kníh preklepy, nesprávne preklady kníh alebo pred vydaním knihy sa zmenil jej názov, napr. Alexandre Dumas Ascanio – vyšla pod názvom Zaľúbený Ascanio; William Irish Mladucha v smútku – vyšla pod názvom Nevesta v smútku; Miep Diekmannová Marijn u pirátov – vyšla pod názvom Marijn medzi pirátmi; Carlos Rasch Lovci asteroidov – vyšla ako Stíhače asteroidov; Fran Saleški Finžgar Pod slobodným slnkom – vyšla pod názvom Iztokova pomsta (pôvodný názov Pod svobodnim soncem); Gustave Aimard Tvrdá ruka –  vyšla pod názvom Pevná ruka; Willi Meinck Cesty Marca Pola – vyšla v dvoch zväzkoch pod názvami Obdivuhodné dobrodružstvá Marca Pola a Obdivuhodné putovanie Marca Pola; Frederick Marryat Kormidelník Vlnovský – vyšla ako Stroskotanci na koralovom ostrove; Jean Severin Vauban, kráľovský staviteľ – vyšla pod názvom Dobyvateľ miest (pôvodný názov Vauban, ingénieur du roi); Ellery Queen Mosadzný dom – vyšla pod názvom Mosadz je pasca (pôvodný názov The House of Brass).

Objavili sa tiež nesprávne mená autorov, napr. Ernest Hoycot – správne Haycox; Willi Meinek – správne Willi Meinck. A niekedy sa objavili aj humorné preklepy, napr. Zane Grey Jazdec v meste – správne Jazdec v maske alebo Andrzej Szczypiorski Les 627 – správne Let 627.

 

ROZDELENIE EDÍCIE STOPY

Edíciu Stopy môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín, a to podľa autorov, jazyka originálu, roku vydania, nákladu, prekladateľov, ilustrátorov a miesta tlače.

 

POČET AUTOROV

(pri viacerých autoroch jednej knihy rátame iba jedného autora)

K 131 titulom priraďujeme 93 autorov, z toho sú iba traja Slováci – Ján Fekete, Jozef Repko a Alta Vášová. Najviac diel vyšlo od Jamesa F. Coopera (6), Karla Maya (6), Zbigniewa Nienackého (5), Agathy Christie (4), sira Arthura Conana Doyla (3), Elleryho Queena (3), Thomasa Mayne Reida (3), Jozefa Repka (3) a Julesa Verna (3).

Viacerých autorov evidujeme pri nasledujúcich tituloch: Let do nebezpečenstva – John Castle, Arthur Hailey, Tumbo z mysu Dobrej Nádeje – Alina a Czesław Centkiewiczovci, Vyšetrovanie sa skončilo – Vencislav Diavatov, Milan Milanov. Jedna kniha vyšla ako zborník poviedok, a to Vesmírne hry : Kubánske vedecko-fantastické poviedky.

 

JAZYK ORIGINÁLU

Možno prekvapí množstvo anglickej literatúry – až 41 z celkového počtu 131 titulov je preložených z anglického jazyka. Nasleduje poľský jazyk – 22 titulov, nemecký jazyk – 20, ruský jazyk – 12, francúzsky jazyk – 9, slovenský jazyk – 6, český, maďarský, španielsky a taliansky jazyk – 3, bulharský a ukrajinský jazyk – 2, holandský, chorvátsky, rumunský, slovinský a srbský jazyk – 1 titul.

 

ROK VYDANIA

Chronologicky podľa desaťročí vyšli knihy v nasledujúcich počtoch (prvé číslo znamená počet kníh v 1. vydaní, druhé číslo počet kníh v 2., resp. v ďalšom vydaní): 60. roky – 36 + 5, 70. roky – 53 + 10, 80. roky – 41 + 5, 90. roky – 1 + 2.

V edícii Stopy vyšlo celkovo 153 zväzkov kníh vrátane druhých a ďalších vydaní. Najviac vydaní majú knihy Dobrodružstvá kapitána Korkorána Alfreda Assolanta (3), Jazdec v maske Zane Greya (3) a Winnetou I Karla Maya (3); Winnetou II a Winnetou III vyšli iba dvakrát. Celkovo šestnásť titulov bolo vydaných dvakrát.

 

NÁKLAD

Na pomyselnom stupni víťazov stojí Old Surehand I Karla Maya, ktorý vyšiel v dnes neuveriteľnom jedinom náklade 130 000 kusov (ks). Po ňom nasleduje Greyov Jazdec v maske (120 000 ks v troch vydaniach), Burroughsov Tarzanov návrat (100 000 ks v 1. vydaní), Mayov Winnetou I (97 000 ks v 3. vydaní), Winnetou II a Winnetou III (každý 95 000 ks v 2. vydaní), Poklad v Striebornom jazere (95 000 ks v 2. vydaní), Old Surehand II (90 000 ks v 2. vydaní) a Cooperov Červený pirát (88 000 ks v 2. vydaní).

O Mayovho Winnetoua bol pravdepodobne enormný záujem, pretože prvý zväzok vyšiel v roku 1964 v náklade 52 000 ks a hneď v nasledujúcom roku vyšiel v 2. vydaní v náklade 10 000 ks. Druhý a tretí zväzok vyšli v roku 1965 už vo zvýšenom náklade 60 000 ks. Celá trilógia vyšla v edícii Stopy ešte v roku 1973 v jednotnom náklade 35 000 ks.

Na opačnom konci rebríčka figurujú tituly Adresát neznámy Barbary Gordonovej (10 000 ks), Ruky hore! Nikolaja Tomana (10 000 ks) a Bašta civilizácie Josepha Conrada (6 500 ks).

Slovenskí autori vychádzali v nákladoch okolo 20 000 ks: diela Jána Feketeho Hudba pre vesmíranov 24 000 ks, Okolo galaxie za osemdesiat týždňov 23 000 ks, Jozefa Repka Kolónia Lambda Pí 23 000 ks, Tajomstvá troch strelených 21 000 ks (náklad knihy Prípady z budúcej minulosti nepoznáme) a Alty Vášovej Blíženci z Gemini 15 000 ks.

V 90. rokoch už nebol náklad povinným údajom v tiráži, preto nevieme, v akých nákladoch vyšli spomínané tri posledné zväzky v zmenenom dizajne v roku 1993 (Dobrodružstvá kapitána Korkorána, Posledný Mohykán a Prípady z budúcej minulosti). Okrem týchto troch zväzkov 130 titulov vyšlo celkovo v 150 zväzkoch (vrátane druhých a ďalších vydaní) v celkovom náklade 3 952 500 kusov, čo predstavuje priemerný náklad celej edície Stopy 26 350 ks na jeden titul. Knihy Karla Maya tvoria 602 000 ks, čo je viac než 15 % celkového nákladu edície.

 

PREKLADATELIA

Najviac, 7 titulov preložil Peter Čačko (z toho 5 z poľského jazyka – kompletné príhody pána Tragáčika, 1 z anglického a 1 z českého jazyka), 6 kníh Pavel Branko (4 z angličtiny a 2 z nemčiny), 5 kníh Štefan Teren (všetky z nemeckého jazyka) a Teofil Ušák (všetky z nemčiny a všetko knihy Karla Maya), 4 knihy Bohuslav Kompiš (3 z angličtiny a 1 z ruštiny) a Štefan Kýška (všetky z angličtiny), 3 knihy Vlasta Ballová (všetky z ruského jazyka), Gusta Baricová (2 z bulharského a 1 z francúzskeho jazyka), Jozef Brandobur (2 z francúzskeho a 1 z poľského jazyka), Elena Dzurillová (2 z angličtiny a 1 z nemčiny), Viktor Krupa (všetky 3 z angličtiny), Viera Marušiaková (2 z angličtiny a 1 z ruštiny) a Félix Uváček (všetky 3 z poľského jazyka).

Zaujímavý je fakt, že Cooperovu pentalógiu o Koženej Pančuche prekladal každý zväzok iný prekladateľ: A. Topoľský (rodné meno neidentifikované) Lovca jeleňov, Šarlota Barániková Posledného Mohykána, Štefan Kocian Stopára, Anton Smutný Priekopníkov a Viktor Krupa Prériu.

Okrem jednej výnimky všetky knihy Karla Maya preložil Teofil Ušák (Winnetou I až Winnetou III, Old Surehand I a Poklad v Striebornom jazere). Spomínanou výnimkou je Old Surehand II v preklade Terézie Černej.

Pri ďalších vydaniach rovnakého titulu išlo vždy o ten istý preklad, s jedinou výnimkou je Sklená dedina Elleryho Queena, ktorú preložil najprv Zolo Lenčan (1967) a neskôr Dušan Slobodník (1973). Nepodarilo sa nám zistiť, či bol prvý preklad nekvalitný, resp. z akých dôvodov bol oslovený druhý prekladateľ.

Pri siedmich knihách evidujeme viacerých prekladateľov. Väčšinou ide o prípady, keď samotný text knihy prekladal jeden prekladateľ a verše iný, zvyčajne slovenský básnik, napr. Vojtech Mihálik, Ján Vilikovský, Jana Šimulčíková, Ignác Šafár, Ján Majerník, Nataša Pavuľaková

Osobitný prípad predstavuje kniha Okolo Galaxie za osemdesiat týždňov od Jána Feketeho, ktorá bola napísaná po slovensky, no autor si vybral cudzojazyčné verše Robinsona Jeffersa, ktoré preložili Vojtech Mihálik a Ján Vilikovský. Samozrejme, pri slovenských autoroch neevidujeme žiadneho prekladateľa.

 

ILUSTRÁTORI

Najviac, 11 kníh ilustroval Teodor Schnitzer (celú pentalógiu o Koženej Pančuche a takmer všetky mayovky), nasleduje Juraj Deák s 10 knihami (napr. Poklad toledského lekára alebo Ostrov Tambuktu), 7 kníh ilustroval František Hübel (okrem iného aj prvý zväzok edície Baštu civilizácie), 6 kníh ilustroval František Šesták, po 5 kníh Peter Kľúčik, Ján Trojan a Ondrej Zimka, 4 knihy Marián Minarovič a Teodor Rotrekl, po 3 knihy Zdeno Brázdil (niekedy nesprávne uvedený ako Zdeněk), Jozef Cesnak, Svetozár Králik, Vladimír Machaj, Naďa Rappensbergerová-Jankovičová, Karel Teissig a Adrián Zalay, po 2 knihy Oto Bachorík, Peter Cpin, Jozef Jaňák, Osvald Klapper, František Kudláč ml., Ľubomír Longauer, Marián Oravec, Dušan Polakovič, Gabriel Štrba, Ján Valach, Jaromír Vraštil a Ján Zelenák, po 1 knihe Peter Augustovič, Róbert Brun, Miroslav Cipár, Ján Dressler, Stanislav Dusík, Jozef Haščák, Ľudovít Ilečko, Václav Junek, Ľubomír Kellenberger, Martin Kellenberger, Dagmar Kočišová, Ján Lebiš, Milan Lehmden, Ján Lengyel, Milan Mazanec, Marián Mudroch, Dušan Pacúch, Ever Púček, Veronika Rónaiová, Dušan Stopiak, Juraj Šutovský, Alexej Vojtášek a Tatiana Žitňáková. Päť kníh nemá uvedeného ilustrátora alebo bolo bez ilustrácií.

V súčasnosti je najväčší záujem o dielo umelca a grafika Teodora Schnitzera (1933 – 2003), ktorý študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení grafiky u prof. Vincenta Hložníka. Preslávili ho ilustrácie k trilógii Winnetou a v roku 1969 získal Cenu vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1969 ilustroval Cooperovu pentalógiu o Koženej Pančuche. Tvoril zložitou technikou nitrotmelu a škrabanej štetcokresby. Od roku 1955 do roku 1977 ilustroval najmenej 117 kníh, no koncom 70. rokov 20. storočia sa z profesijného života vytratil. Bol workoholikom, trpel farbosleposťou a bojoval s alkoholom, liekmi, drogami. Táto kombinácia sa mu stala osudnou, prestal tvoriť, utiahol sa do súkromia a rýchlo sa na neho zabudlo. Nebol zaradený do antológie slovenských ilustrátorov, nikdy nevystavoval na Bienále ilustrácií… Až v roku 2015 sa kurátorom bratislavskej galérie „TOTO! je galéria“ podarilo objaviť a sprístupniť verejnosti stratené Schnitzerovo dielo. Tým sa spustila lavína dopytu po knihách s jeho ilustráciami.

Nezabudnuteľné sú tiež ilustrácie akademického maliara Petra Kľúčika (1953 – ), napr. v knihe Stratený svet sira A. C. Doyla či v troch tituloch o pánovi Tragáčikovi. V rokoch 1974 – 1980 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského. Venuje sa maľbe, grafike a knižnej ilustrácii. Tvorí technikou leptu. Získal viacero ocenení, napr. štyrikrát cenu za ilustráciu Najkrajšia kniha roka (1984, 1987, 1990,  1991) či Cenu vydavateľstva Mladé letá (1991).

 

MIESTO TLAČE

Dve knihy edície boli v roku 1964 vytlačené v českom Vimperku – Tiskařské závody Stráž, n. p., Vimperk (Rawlingsovej Dieťa divočiny), resp. v Brne – Tisk, n. p., Brno, provoz 2 (Reidova Krásna otrokyňa). Celkovo sa do konca 60. rokov 20. storočia tlač sústredila do Polygrafických závodov v Bratislave. Od roku 1969 bola hlavnou tlačiarňou edície Kníhtlačiareň Svornosť, n. p., Bratislava, ktorá sa v roku 1979 stala súčasťou Západoslovenských tlačiarní, n. p., závod Svornosť, Bratislava. Západoslovenské tlačiarne patrili pod celoslovenský štátny podnik Slovenská polygrafia. S tlačou edície občas „vypomohli“ Tlačiarne Slovenského národného povstania, n. p., Martin (prípadne závod Banská Bystrica), Východoslovenské tlačiarne, n. p., Košice či Tlačiarenské závody Pravda, závod Žilina.

V roku 1993 vyšli spomínané tri knihy v inom grafickom dizajne, ktoré vytlačil Danubiaprint, š. p., Bratislava (Assolantove Dobrodružstvá kapitána Korkorána a Cooperovho Posledného Mohykána) a Ľudoprint, trenčianske tlačiarne, Trenčín (Repkove Prípady z budúcej minulosti).

 

NEZROVNALOSTI A ZAUJÍMAVOSTI

Na tomto mieste považujeme za potrebné objasniť aj niektoré nezrovnalosti uvedené pri vydaniach (údaje v tiráži) a uviesť tiež zopár zaujímavostí. Napríklad stávalo sa, že v knihe bolo uvedené druhé vydanie, no v rámci edície išlo o prvé vydanie a celkovo v rámci vydavateľstva Mladé letá o druhé a pod. Konkrétne prípady uvádzame v chronologickom slede (zosúladil som to všetko na rovnaký tvar – „číslo bodka medzera vyd.“. Tam, kde nenasleduje slovo „vyd.“ som nechal číslo rozpísané slovom):

— Thomas Mayne Reid Jazdec bez hlavy (1966) – v knihe uvedené 2. vyd., v edícii v skutočnosti 1. vyd. Predtým vyšlo v roku 1956 v Slovenskom nakladateľstve detskej knihy.

— Francis Bret Harte Na kalifornských Sierrach (1967) – v knihe uvedené 2. vyd., ale v edícii Stopy jediné. Predtým vyšlo v roku 1960 v edícii Svet dobrodružstiev.

— Karl May Poklad v Striebornom jazere (1968) – 1. vyd. v edícii Stopy, celkovo 2. vyd. Prvé vydali Mladé letá v roku 1966, 2. vyd. v edícii Stopy vyšlo v roku 1980 (v knihe uvedené ako 3. vyd.).

— Edgar Rice Burroughs Tarzan z rodu Opíc (1967) – v tiráži vydanie neuvedené, ale v tejto edícii jediné[2]. V bibliografii uvedené ako „1. slovenské vydanie“.

— Alfred Assolant Dobrodružstvá kapitána Korkorána (1968) – v knihe uvedené 3. vyd., no v skutočnosti ide o 1. vyd. v edícii Stopy, 3. vyd. v Mladých letách (predtým 1957 a 1965) a celkovo 5. vyd. Neskôr vyšlo 2. vyd. v edícii Stopy (1993) ako celkovo 6. vyd.

— James Fenimore Cooper Posledný Mohykán (1969) – v knihe uvedené 3. vyd., ale v tejto edícii prvé. Predtým vyšla v Slovenskom nakladateľstve detskej knihy v roku 1954 a v Mladých letách v roku 1964. V roku 1979 ju vydali Mladé letá mimo edície (formát A4)[3] a v edícii Stopy vyšlo 2. vyd. v roku 1993, čo bolo celkovo 5. vyd.

— James Fenimore Cooper Stopár (1969) – v knihe uvedené 2. vyd., ale v tejto edícii prvé. Predtým ju vydalo Slovenské nakladateľstvo detskej knihy v roku 1956. V bibliografii uvedené ako „2. upravené vyd.“.

— Alfred Assolant Dobrodružstvá kapitána Korkorána (1970) – v knihe uvedené 4. vyd., no v edícii Stopy druhé.

— James F. Cooper Lovec jeleňov (1970) – v knihe uvedené 2. vyd., no v edícii Stopy prvé a jediné. Predtým kniha vyšla v Mladých letách v roku 1968.

— Karl May Winnetou II (1973) – v knihe uvedené 3. vyd., v edícii Stopy v skutočnosti druhé. Ako sme už spomenuli v časti o nákladoch, Winnetou vyšiel v edícii Stopy takto: 1. zväzok v rokoch 1964, 1965 a 1973, 2. zväzok v rokoch 1965 a 1973 a 3. zväzok v rokoch 1965 a 1973. V roku 1968 vyšiel v jedinom zväzku v Mladých letách mimo edície. Bibliografickou perličkou je údaj, že v roku 1968 išlo o 2. vyd., no ak máme byť presní, tak ide o 3. vyd. 1. zväzku a 2. vyd. 2. a 3. zväzku. Všetko by bolo v poriadku, keby bolo vydanie 1. zväzku z roku 1965 označené ako dotlač, a nie ako nové vydanie.

— Alexander Poleščuk Príbeh doktora Mechanicusa a jeho psa (1973) – v knihe uvedené 2. vyd., no v tejto edícii jediné. Predtým ju vydali Mladé letá v roku 1961.

— Marko Marčevski Ostrov Tambuktu (1974) – v knihe uvedené „prepracované druhé vydanie“, v Mladých letách prvé, no Slovenská národná bibliografia neeviduje žiadne predchádzajúce vydania.

— Alina a Czeslaw Centkiewiczovci Tumbo z mysu Dobrej Nádeje (1980) obsahuje dva príbehy, a to Tumbo z mysu Dobrej Nádeje (2. vyd.) a Tumbo nikdy nesklame (1. vyd.) – v tejto edícii jediné vydanie.

— Sir Artur Conan Doyle Stratený svet (1984) – v knihe 3. vyd., v Mladých letách druhé, v edícii Stopy jediné.[4] Predtým vyšla vo vydavateľstve Smena v roku 1960 a v Mladých letách v roku 1965.

— Alexandre Dumas Zaľúbený Ascanio (1985) – v edícii Stopy 2. vyd., celkovo tretie. V roku 1977 vyšlo v Mladých letách mimo edície.

— Robert Louis Stevenson Ostrov pokladov (1987) – v knihe uvedené 5. vyd., no v edícii Stopy prvé. Predtým vyšla v Slovenskom nakladateľstve detskej knihy v roku 1954 a v Mladých letách v rokoch 1968, 1973 a 1981.

 

OBÁLKA EDÍCIE

Obálka edície sa vďaka návrhu Alojza Riškoviča stala notoricky známou. Tvorí ju vo vrchnej časti ilustrácia, v strede jednofarebný pás s menom autora a názvom knihy a v spodnej časti štyrikrát slovo „Stopy“ s niektorými písmenami zvýraznenými. Knihy mali rôzne farby stredného prúžku od svetložltej až po tmavofialovú, na ktorej sa autor a názov knihy takmer nedali prečítať (Jerzy Edigey Šíp z Elamu). Občas sa objavil „chybotlačový“ exemplár bez farebného prúžku. Takáto rarita je medzi zberateľmi veľmi vzácna a cenená.

Na zadnej strane obálky sa v hornej časti nachádzalo desať mien autorov, ktorých diela buď vyšli v edícii, alebo boli pripravované. V dolnej časti bol stručný obsah knihy.

 

ZÁVER

V roku 2015 bola edícia Stopy obnovená. Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá vydávajú v tejto edícii nielen nové vydania kníh, ktoré už kedysi vyšli, ale aj nové, v rámci edície prvé vydania. No všetko sú to staré preklady, ktoré vydali Mladé letá v 60. – 90. rokoch 20. storočia. Čo je zarážajúce, všetky knihy sú bez ilustrácií. Zostala iba ilustrácia na obálke a frontispis. Ďalším rozdielom oproti pôvodnej edícii je zadná strana obálky, na ktorej sa v hornej časti nachádza citát z daného diela a v dolnej časti biografické údaje autora.

Do konca roka 2016 vyšlo sedem kníh. V roku 2015 Robert Louis Stevenson Ostrov pokladov, v roku 2016 Thomas Mayne Reid Jazdec bez hlavy, Sir Artur Conan Doyle Doyle Stratený svet, Edgar Rice Burroughs Tarzan z rodu Opíc, Tarzanove šelmy (1. vydanie v edícii Stopy, preklad Štefana Hubača z roku 1969, ilustrácia na obálke a frontispis Vladimíra Machaja z toho istého vydania) a Tarzanov návrat, Karl May Poklad v Striebornom jazere. Za prvé tri mesiace r. 2017 nevyšiel ani jeden titul.

Podľa osobného rozhovoru s pracovníkmi vydavateľstva Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá na Bibliotéke 2016[5] (november 2016) edičný plán na rok 2017 ešte nebol definitívne uzavretý. V príslušnom čase sa nám napriek niekoľkonásobnej snahe (maily z 10. 8., 12. 9. a 14. 11.) nepodarilo získať odpovede vydavateľa na nasledujúce otázky: Aký je edičný plán na rok 2017? Plánujete vydať aj knihy z edície Stopy, ktoré boli pripravované, ale nikdy nevyšli? V akých nákladoch vychádzajú jednotlivé tituly? Aká je predajnosť? Prečo sú knihy bez ilustrácií? Plánujete vydať kompletnú edíciu 131 zväzkov? Možno by mnohé tituly boli v súčasnosti nepredajné a nebol by o ne záujem.

Na spomínanej Bibliotéke 2016 sa nám podarilo od pracovníčky vydavateľstva Andrey Törökovej získať odpoveď jedine na otázku, ktorá sa týkala absencie ilustrácií. Podľa jej vyjadrenia sú knihy bez ilustrácií preto, lebo vydavateľstvo nedisponuje originálmi grafík autorov a ani autori samotní už údajne tieto originály nevlastnia. Je otázne, či by sa pri súčasných reprografických technológiách nedali vyhotoviť kvalitné skeny pôvodných ilustrácií, ktoré by boli použiteľné do nových vydaní. Pri súčasných možnostiach tlače by boli výstupy možno ešte kvalitnejšie než v pôvodných vydaniach zo 60. – 80. rokov 20. storočia, keď sa občas prejavila znížená kvalita tlače. Skôr si myslíme (osobný názor autora článku), že ide o to, ako čo najviac znížiť náklady na vydanie (knihy bez ilustrácií, staré preklady). Treba si však uvedomiť, že ilustrácia by mala byť pevnou súčasťou kníh, najmä pre deti a mládež, pretože pomáha rozvíjať fantáziu a je oživením samotného textu. No to už je iná problematika…

Veľká vďaka patrí kolegyniam z Krajskej knižnice Juraja Fándlyho v Trnave a antikvariátom Petko Trnava, Karpatský lovec Pezinok a Antikvariatik.sk Banská Štiavnica.

 

Použité zdroje​:

Diela a dielka slovenských výtvarníkov [online]. [cit. dňa 2016-12-06]. Dostupné z: http://www.dieladielka.sk/sortiment/diela/3-peter-klucik/

ULIČIANSKA, Zuzana. 2015. Muž, ktorý ilustroval Winnetoua, si prežil peklo závislosti. SME Kultúra [online]. [cit. dňa 2016-12-06]. Dostupné z: http://kultura.sme.sk/c/7998134/muz-ktory-ilustroval-winnetoua-si-prezil...

 

Poznámky:​

[1]  Daniel Nathan, profesionálne známy ako Frederic Dannay (1905 – 1982), a Emanuel Benjamin Lepofsky, profesionálne známy ako Manfred Bennington Lee (1905 – 1971), boli americkí bratanci z Brooklynu (New York), ktorí písali detektívky pod pseudonymom Ellery Queen.

[2]  2. vyd. v roku 2016 v obnovenej edícii bez ilustrácií.

[3]  V roku 1979 vyšla v Mladých letách celá pentalógia vo formáte A4 s ilustráciami Teodora Schnitzera.

[4]  Druhé vydanie v roku 2016 v obnovenej edícii bez ilustrácií.

[5]  Knižný veľtrh Bibliotéka 2016, 10. – 13. 11. Incheba, Bratislava. Osobný rozhovor 10. 11. 2016.

 

autor: Mgr. Milan Ševčík
Západoslovenské múzeum Trnava, e-mail: milansevcik99@gmail.com