TOTO! je súčasťou prezentácie výstavy TOTO! je príbeh ilustrácie (4.5. – 15.10. 2023, GMB – Pálfyho palác v Bratislave, 2. poschodie).
Bližšie info: https://gmb.sk/detail/toto-je-pribeh-ilustracie

—
Ilustrácie Alojza Klimu z knihy Beliže mi, beli (archív GMB) si môžete pozrieť v GMB – Pálfyho paláci od 6.6. do 31.7. 2023 v čase otváracích hodín galérie.
—

Alojz Klimo (1922 – 2000)

Alojz Klimo sa vybral cestou, ktorá znamenala oficiálne odmietanie a od 70. rokov klauzúru jeho tvorby mimo oficiálnu scénu. Aspoň oblasť ilustračnej tvorby mu pôsobila nielen radosť, ale priniesla mu aj odborné uznanie. Veď za túto svoju tvorbu získal početné ocenenia, okrem oného i zápis na čestnú listinu IBBY v roku 1978 a diplom Hansa Christiana Anderseena. Čím Klimo prečnieval v oblasti ilustračnej tvorby? Bol to jeho originálny výtvarný prístup k ilustrovaniu detskej knihy. Ako technológiu si zvolil koláž, techniku síce nie novú – používanú v modernom umení od kubizmu – ale u nás používanú len veľmi zriedka. Po prvý raz ju použil v roku 1961 v ilustráciách k leporelu O medovníkovom domčeku. K ilustrátorskej tvorbe sa však dostal oveľa skôr, v roku 1948 hneď po absolvovaní pražskej UMPRUM – išlo o knižku Kristy Bendovej Čačky-hračky. Odvtedy sa Klimo venoval knižnej ilustrácii pravidelne a dovedna ilustroval vyše šesťdesiat titulov. Už od počiatku smeroval k veľmi zjednodušenej výtvarnej forme, ktorá nesledovala otrocky zobrazovanie detailov. V ilustráciách z raného obdobia, napríklad Sadaj, slnko, sadaj Eleny Chmelovej (1955), sledoval základnú jednoduchú charakteristiku formy, ktorá sa objavovala v jeho voľnej, najmä grafickej forme, kde dospel k istej forme minimalizmu (cyklus drevorezov Čierne na bielom, 1959). V práci s kolážou si vypracoval nielen osobitý postup, ale aj svojskú výtvarnú formu. Klimo veľmi dobre vedel, že žáner ilustrácie má svoje limity v tom, že je závislý od literárnej predlohy. Napriek tomu odmietal detailizmus. Myslím, že jeho neilustratívny postoj i voľba technológie vyplýva z charakteru voľnej tvorby. Klimo nebol typický kresliar (ako napr. Vincent Hložník), a preto sa vyhol nástrahám popisnej naratívnosti. Koláž svojím charakterom zodpovedala možnostiam tvarovej jednoduchosti a hravému procesu v tvorbe. Jeho výtvarný koncept sa líšil od iných ilustrátorov práve preto, že nesledoval detaily a naratívnu stránku, ale pracoval s výtvarnou skratkou a náznakom. Práve tento spôsob môžeme odvodiť od voľnej tvorby, kde bol znak (plocha) základným prvkom obrazu. Aj v ilustrácii používa rôzne štruktúry, rôzne druhy papiera i spôsoby práce s farbou. Pritom má na pamäti detského diváka a často používa jeho optiku vnímania vecí a prostredia. Charakter tvaru je určený technikou koláže. Používa hrubo nepravidelne rezaný i trhaný papier, z ktorého skladá formy len v približných obrysoch. Svoju úlohu tu má aj humorná a groteskná interpretácia, napríklad spôsob zvýraznenia očí, končatín, atď. Väčšiu dôležitosť dáva farbe. Farebné škvrny nechá rozpíjať na papieri, čím dosahuje bohaté farebné vrstvenie. Aspekt farebnosti najužšie prepája ilustrácie s voľnou tvorbou. Aj v obrazoch používa spôsob nanášania farby na nenašepsované plátno polepené papierom, ktorý farbu rozpíja. Pri práci s farbou má najbližšie k Fullovi a možno ho radiť k jeho nasledovníkom. Podobne cíti farbu, využíva jej emotívne vlastnosti, žiarivosť i pôsobivé kontrasty.

Eva Trojanová

kunsthistorička a hosťujúca kurátorka TOTO! je galéria