Keď sme prechádzali archívom ilustrácií Blanky Votavovej, zaujali nás jej „drobnosti“. Bodky, štvrťstránky, drobné obrázky, na ktorých sa nič výnimočne zvláštne nedialo. Vtáky sedeli na konároch, srnky sa pásli na lúke, zajace obhrýzali kapustu, deti stavali snehuliakov alebo si skúšali topánky... len taká každodennosť. Maličké plochou, viseli v knižkách ako vo vzduchu.
Splývali s textom, vytvárali s ním nedeliteľnú dvojicu.
Blanka Votavová tvorila sprievody ku knižkám od 60-tych rokov minulého storočia, dokopy ich bolo viac než päťdesiat. Väčšinou útle zväzky pre najmenšie deti, ale aj pár knižiek pre dospelých. Učebnice, atlasy. Obaly na gramoplatne. Drobné veci: listový papier, exlibrisy. Stovky časopiseckých ilustrácii. Ohromujúce množstvo diel, ktoré vznikali postupne, popri dennej práci výtvarnej redaktorky v Mladých letách.
Keď sa pozeráme na ilustrácie pre deti, ktoré ešte nevedia čítať alebo sa len veľmi veľmi pomaličky prehrýzajú písmenkami a učia sa ich spájať, často si neuvedomujeme, čo je to za veľkú prácu – udržať ich pozornosť. Ako citlivo musela autorka voliť farebnosť, štylizáciu, aby v nich vyvolala pocit, že to trápenie, mýlenie sa, opakovanie slabík má zmysel. Že ešte chvíľu pocvičia a čítanie im začne prinášať radosť.
Musela si doslova čupnúť, aby nad deťmi nevyčnievala. To veľa umelcov či umelkýň nedokáže: láskavo sprostredkovať zrozumiteľnú krásu, vytvárať svet, v ktorom malí čitatelia vidia to isté, čo dennodenne okolo seba, to už je aký kumšt!
Blanka Votavová tento žáner zvládla majstrovsky (a to nie je fráza).
Používala jemné farby, pracovala s priesvitnosťou, koniec koncov, veľmi často nechávala papier „dýchať“ – aby aj dieťa malo priestor domaľovať, doplniť niečo, čo v príbehu alebo v básni našlo, ale v obrázku mu chýbalo.
Keď si rozložíme jej diela vedľa seba na časovej osi, tak niekde vpredu stojí strom, ker, rastlina. Pritom – kresliť strom je ošemetná vec. Autorka ním rozpráva o sebe viac, než by chcela. Keby sme na to išli terapeuticky (nenadarmo sa jeden zo základných diagnostických testov nazýva Baum test), našli by sme pevné pripútanie k tvorbe, priľnutie k tomu, čo rastie – je to jej odkaz deťom. Nemusíte ostať v knižke: pokojne môžete rásť. Kreslíte strom a kreslíte seba.
Je zvláštne vidieť, ako ilustračná tvorba Blanky Votavovej súznie s jej grafickými listami a voľnou tvorbou. Jednoduché symboly a zdanlivá zrozumiteľnosť ju tlačia do pozície akejsi éterickej bytosti.
Tá neha – vo farbe, štylizácii, symbolike – zvádza vnímať Blanku Votavovú ako jemnú ženu, doslova utopiť sa v čipkách a ručných prácach. Autorka vyšla z pražského prostredia a dlho sa vracala do kruhu autoriek a autorov tzv. Hollarky – združenia českých grafikov.
Tie originály ilustrácii a aj tie suché ihly a lepty, či návrhy LP platní, stojí za to vidieť.
Od 7. 12. 2023 do 25. 1. 2024 do TOTO! je galéria na Moskovskej 29 v Bratislave.
***
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj.
