Viete, čo je to vztlak? Je to fyzikálny jav, vďaka ktorému sa teleso – hej, napríklad lietadlo – môže vzniesť v opačnom smere, než akým pôsobí gravitačná sila. Nahor. Ku hviezdam. K vzdialeným svetom. Môže prekonať tú ťarchu, čo ho znova a stále priťahuje k zemi, môže cítiť to vlnenie navôkol, keď preráža riedky vzduch.
Zdá sa vám to zložité?
A vôbec: pýtate sa, čo to má spoločné s výstavou Pavla Maňku?
Vojdite do našej galérie a zo všetkého, čo v nej teraz uvidíte, budete cítiť tú túžbu lietať.
Ten proces, ako keď lietadlo naberá rýchlosť na runway, dlho sa zdanlivo nič nedeje, ale potom sa v jednom momente vznesie do výšky a celý dlhý proces dáva zmysel.
Budete sa pozerať do zápiskov a skíc, na drobnosti, ktoré ilustroval, na objekty, ktoré vytvoril a dôjde vám, ako hlboko jeden bratislavský výtvarník premýšľal, aby vznikli subtílne diela... vzorce, náčrty, poznámky, prepisy, korekcie. Predstavujete si ho, ako hodiny prepočítava nejaký pohyb, len preto, aby vo svojich ilustráciách trafil všetko presne, aby konštrukcie držali. S tým typom opatrnej, predvídateľnej, starostlivosti, keď autor vidí „krok dopredu“, keď kalkuluje s prežívaním diváka, keď doslova „vytvára“ ten pocit, ktorý rozhodne o tom, či pred dielom zostaneme, alebo nie, či koncentrát tvaru, farby, štylizácie zafunguje.
Kunsthistorička Naďa Kančevová o Pavlovi Maňkovi napísala, že bol: „Uzavretý solitér, experimentátor a konštruktér, priekopník abstraktno-geometrickej tendencie na Slovensku.“
A je to tak.
V malom priestore galérie sa na výstave Letisko otvára príbeh umelca.
Jeho svet túžby po ďalekých cestách a sústredeného poznávania.
Kráčate a pozeráte sa na mesto, ľudí, ktorí v ňom žijú, prejdete sa k továrni za ním... a zrazu lietadlá... a potom tí kozmonauti.
Ilustrácie, ktoré na výstave Letisko vidíte, by nestáli samé – nedávali by zmysel, keby sme nemohli nahliadnuť aj na jeho ďalšie diela, do jeho intímneho sveta a pozerať sa, čo všetko lietalo jeho hlavou, kým vznikali. Na procesy hľadania tvarov, či farebnosti.
Tak príďte a pozerajte sa na ten jeho svet s nami.
Stojí za to vidieť.
Od 9. 2. do 27. 4. 2023 v TOTO! je galéria na Moskovskej 29 v Bratislave.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Pavel Maňka
(1929 – 2015)
Po absolvovaní Strednej školy umeleckého priemyslu študoval v rokoch 1951 – 1956 na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri prof. Jána Želibského. Bol členom Klubu konkretistov, od roku 1961 sa zúčastnil na viacerých neverejných výstavách abstraktnej tvorby. Ilustroval málo, zachovalo sa vlastne len niekoľko obálok, aj ilustrácii ku knihám s viac – menej technickým obsahom a omaľovánka Letisko. Ale zato zostalo mnoho náčrtníkov, obsahujúcich premýšľanie, nadväzujúce na niečie texty. V rokoch 1969 až 1989, v období normalizácie a postnormalizácie sa stiahol do svojho ateliéru na Pohronskej ulici v Bratislavskom Novom Meste a verejne tvoril minimálne. Po roku 1991 opäť začal vystavovať na kolektívnych výstavách. Prvú samostatnú mal až v roku 2012 v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Kunsthistorička Ľuba Belohradská mu pripisuje, cit. „časové prvenstvo v obrate k abstraktno – geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.“
