Ako sa zo zbierky stáva poklad

—

Ilustrácia? Ohrniete nad ňou nos a poviete: „Veď to je také menšie, skôr úžitkové umenie. Papier? Anilínky, fixky, voskovky, ceruzky? Má to vôbec byť v galérii?“

Veď hej. 

Je to taký tanec v úzkom priestore. 

S vopred danými pravidlami, ako to v knihe má vyzerať. Či tie obrázky k príbehom majú byť veľké, celostranové, polstranové alebo len také bodky, či farebné, či čiernobiele...

To veľmi zvádza pozerať sa na tento žáner cez prsty. 

Pritom ilustrácie v knižkách sú často prvým výtvarným dielom, s ktorým sa ako deti stretneme. Cez ne spoznávame svet (vymyslených aj skutočných) príbehov. Učíme sa, aké je úžasné dychtiť po ďalších a ďalších objavoch, pátrame po súvislostiach, poznávame logiku vecí a dejov. Dokonca cez tých papierových hrdinov a hrdinky premýšľame o hodnotách: prečo máme byť (my, ľudia) dobrí, statoční, čestní. 

Na detaily tých príbehov často zabudneme, obrázky nám však v hlavách zostanú. 

A tak je divné, že zatiaľ čo mená spisovateliek a spisovateľov poznáme, mená ilustrátorov a ilustrátoriek ani veľmi nie. No, neučí sa o nich. Ani na literatúre, len málokedy na náuke o umení a už vôbec nie na dejepise. Pritom by bolo také zaujímavé dozvedieť sa, „ako“ (a nielen akými technikami, ale aj v akých kontextoch) tie ilustrácie vznikali! Dá sa predsa pátrať po tom, v ktorých knihách sa objavili prvé slovenské ilustrácie a ktoré vydavateľstvá ich priniesli. Aj po tom, ako a prečo sa začalo experimentovať s formou (a to aj v detských knižkách) v 60. rokoch 20. storočia. Ktorí výtvarní umelci a umelkyne nesmeli v 70. rokoch vystavovať svoje diela, ale (ako kedysi povedal Robert Brun) našli „azyl“ v tvorbe ilustrácií? Prečo sa knižný trh v 90. rokoch takmer rozpadol a mnoho takmer hotových kníh s ilustráciami ostalo nevydaných? 

Kde sa dnes nachádzajú originály všetkých tých úžasných diel? 

Na to, aby ste sa dnes mohli na ne pozerať, ich niekto musel pozbierať. Vytvoriť kolekcie, zaradiť do zrozumiteľných systémov, dať im logiku. Zažila sa predstava, že to je práca štátnych a mestských galérií, ktoré v správnom čase kúpia všetko, čo má hodnotu, a to potom bude odpočívať uzavreté pred svetom v prítmí depozitárov, kým sa občas niečo nevystaví. 

Lenže tak to nie je. 
        
Výnimočné diela sa často nachádzajú v súkromných zbierkach.

Pretože, ako hovorí historička umenia Eva Trojanová: „Kunsthistória je topografia.“ Treba hľadať a spájať nielen známe veci, ale aj solitéry, tichú tvorbu v úzadí, vyjsť z veľkých miest, oprášiť mená...

A tak sme otvorili zbierku TOTO! je galéria, aby sme vám mohli ukázať, ako vznikala slovenská ilustrácia, ako sa menila v čase a najmä kto boli ľudia – výtvarníci a výtvarníčky, ktorí ju posunuli na unikátnu úroveň. 
        Tak, aby ste si mohli na tejto výstave veľakrát povedať: 
             
        „Wau! To predsa poznám! 
                      To je aká krása! 
                              Toto som kedysi čítala! 
                                           Ani mi nenapadlo skúmať, ako je to vytvorené! 
                                                     Aj ja som to čítal!“

—

https://www.kniznica.sk/detail-oznamu/toto-je-pribeh-ilustracie-ii-7760/

—