Trojan Jan

V edícii STOPY začal ilustráciami diel Alexandra Dumasa — Čierny tulipán a Zaľúbený Ascanio, pokračoval dobrodružnou fraškou o brigadierovi Gérardovi od Arthura C. Doylea, potom Izotokovu pomstu Fran S. Finžgara a v roku 1974 skončil Čiernym vlkom Kurta Davida. Pozrite sa: jeho obrázky ukazujú, že dobrodružstvo nemusí byť zobrazené banálne, lacno, že na každú stranu knihy sa vojde malé umelecké dielo.
    Obrátil čierno-bielu na bielo-čiernu ilustráciu. Všimnite si ako týmto jednoduchým... hm, trikom? Nie – postupom dosiahne zhutnenie celej ilustrácie, pridá jej na objeme, na plasticite. Postavy sú zrazu v pohybe, je cítiť ako pulzujú. Obrázok však nie je ťažký – dýcha – voľnými plochami.

 

Ida Želinská – TOTO! je galéria

 

TOTO! sú Vianoce — Fenomén edície S T O P Y

(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 7. 12. 2017 – 2. 2. 2018)

 

———

 

Ján Trojan (1935, Plzeň – 2000, Bratislava) študoval na SŠUP v Bratislave na odbore grafiky v rokoch 1950 – 1954. V štúdiách pokračoval v rokoch 1956 – 1961 na bratislavskej VŠVU (profesor D. Milly, profesor V. Hložník), ktorú absolvoval na Oddelení monumentálneho maliarstva u profesora P. Matejku. Venoval sa knižnej ilustrácii, maľbe, kresbe, tvorbe art protisov a návrhov na známky. Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia v súťaži Najkrajšie knihy roka, Cenu za ilustrácie na Bienále grafiky v Brne, Cenu Ľudovíta Fullu, ako aj cenu Najkrajšia poštová známka roka za návrh známky k 50. výročiu OSN.
    Ján Trojan patrí ku generácii umelcov, ktorá zohrala vo vývine slovenskej ilustrácie kľúčovú úlohu. Spomeňme napríklad M. Cipára, A. Brunovského, F. Hübela, V. Bombovú, J. Lebiša, V. Gergeľovú, T. Schnitzera a i. Väčšina umelcov vychádzala v ilustračnej tvorbe z majstrovskej lineárnej kresby, ktorá sledovala iluzívnu vecnosť, či už to boli ilustrácie čiernobiele (Hübel, Schnitzer), alebo farebné (Cipár, Brunovský). Výtvarný program J. Trojana sa líšil v tom, že v čiernobielych ilustráciách volil grafický kontrast čiernych a bielych plôch, čím dosahoval výrazné dekoratívne kvality. V budovaní kompozície sa vyhýbal improvizačným prvkom, kompozíciu staval ako logický celok, v ktorom tvorilo opakovanie niektorých foriem dôležitú vizuálnu rytmiku. Tento princíp doviedol k originálnemu majstrovstvu vo farebných opusoch koncipovaných ako obrazové celky. K skvelej ukážke patrí súbor k dvojknihe novogotického románu Ch. R. Maturina Pútnik Melmoth a M. G. Lewisa Mních, ocenenej na Bienále grafiky v Brne. V podobnom štýle sú ilustrácie ku knihe A. Vantucha Príbeh o Jane z Arku, v ktorých kladie dôraz na emotívnu symboliku a duchovné kvality príbehu. Podobné kvality dokázal vyťažiť aj v monochrómne ladených ilustráciách k viacerým titulom poézie, napríklad A. Henri, R. McGough, B. Patten: Z liverpoolskej scény. Výtvarná koncepcia ilustrácie sa v tvorbe J. Trojana formovala v oblasti kníh pre deti. Napriek tomu, že ani v čiernobielych ilustráciách nesledoval úzkostlivo detailné popisy prostredia či deja, vedel sprostredkovať hlavnú líniu a atmosféru predlohy a vytvoriť autentické prostredie. Ak šlo o historické alebo dobové texty, vždy si starostlivo naštudoval potrebnú literatúru a pri tvorbe rešpektoval dané reálie, pričom vedel využiť rôzne aspekty predlohy, napríklad humor (Jerome Klapka Jerome: Traja muži v člne, J. London: Jerry z Ostrovov, J. Hašek: Školský výlet, A. Daudet: Tartarin z Tarasconu a iné).
    K ilustračným opusom, ktoré získali značný ohlas, patria dve knižky o Požičajovcoch od anglickej autorky M. Nortonovej, vytvorené v dekoratívnom duchu inšpirovanom stredovekými tapisériami, a tiež pôvabné ilustrácie ku klasike – Kocúr v čižmách od bratov Grimmovcov. Napĺňanie či dozrievanie maliarskeho programu ako koncepcie ilustrátorskej tvorby príkladne rozvinul v ilustráciách k ďalším klasickým rozprávkam Ako išlo vajce na vandrovku a Červená čiapočka. Dokázal tu skĺbiť maliarsku koncepciu s plošne rozvinutým dekoratívnym akcentom a maximálne využiť humorné situácie. Neskoršie farebné ilustrácie k tatárskym a baškirským rozprávkam Zemiakový chán už zúročili výsledky najlepších farebných opusov spomínaných vyššie. Keďže však ide o rozprávkovú predlohu, ilustrácie viac zohľadňujú obsahovú stránku a zdôrazňujú jej podstatu: zápas dobra so zlom vyjadrený v brutálne hmotných figúrach ako symboloch sily. Charakter textu podčiarkuje aj farebnosť ladená do tmavších zemitých tónov.

Eva Trojanová – TOTO! je galéria (hosťujúca kurátorka)

 

TOTO! je Kabinet ilustrácie VIII. — Jan Trojan

(predslov k výstave, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica, 6. 4. – 16. 6. 2019)

 

———

 

Ján Trojan
Predtým, než poviem „hotovo“

 

Vyzerá to jednoducho: ilustrátor si prečíta príbeh, sadne za stôl a naskicuje svoju predstavu. Vyladí farby, zjednotí tváre, vytiahne do popredia akciu, prilepí ornamenty.
    Tak to však, samozrejme, nie je.     
    Vytvorenie (dobrej) ilustrácie a potom (dobrej) knihy je proces. Premýšľanie. Kopenie nápadov, ich selekcia, opakované návraty k tým prvým. Štúdium reálií, porovnávanie. Desiatky skíc, farebné variácie, rozkresby toho istého, len z rôznych uhlov pohľadu.
    To všetko v permanentnej neistote. Či udrží linku „oko – ruka“, či dokáže preniesť na papier svoju predstavu o príbehu, či dokáže zachytiť jeho tempo. Či ostane svojským, či iba zreplikuje sám seba (alebo niekoho iného).
    Hodiny a hodiny práce.
    Bez viditeľného výsledku.
    Trvá to tak dlho,  kým (si) autor nepovie: „hotovo“.
    Výstava Jána Trojana je príbehom o vzniku diela.  
    Tvoria ju kreácie, ktoré zostali v jeho ateliéri – nápady, skicované na bežnom papieri, skúšky farieb, len jemne od seba odlišné variácie, skice.
    Krok za krokom sleduje autorovo premýšľanie: od momentu, kedy dostane prvý (veľmi slobodný) nápad, cez to, ako ho začínajú zväzovať reálie, fabuly aj dobový vkus, až po finálny tvar, po to: „hotovo“. Pozoruje, ako sa ilustrátor ťahá vyššie a vyššie, ako je dielo intenzívnejšie, nápady, štylizácie kvalitnejšie, ale aj naopak, ako inokedy v procese úplne zadusí silu počiatočného nápadu.
    Nestáva sa často, takmer nikdy, aby taký intímny exkurz bol k dispozícii návštevníkom galérie.
    Je to našľapovanie medzi vaječnými škrupinami. Je to ako čítanie cudzích denníkov. Krehké. A na hrane medzi zvedavosťou a voyeurstvom. Ako všetky magické postupy ukázať, a pritom neskĺznuť do lacného odhaľovania? Čo všetko má ostať skryté?
    Odpovede nie sú jednoduché.
    Ilustrácie Jána Trojana sú intenzívne, aj keď sú už hotové – je to pomalá, sústredená maľba, s množstvom odkazov na obdobia, v ktorých sa ilustrované príbehy odohrávajú, silná v detailoch, precízna v dekoratívnych prvkoch.

 

Ida Želinská – TOTO! je galéria

 

Ján Trojan — Predtým, než poviem „hotovo“

(kurátorský text k výstave, TOTO! je galéria, 13. 2. 2020 – 30. 4. 2020)

 

———

 

Ján Trojan
(ilustrácia ako tvorivý proces)

 

Pri hľadaní vlastnej umeleckej výpovede pri ilustrovaní rôznych druhov a literárnych žánrov musí umelec dodržiavať a rešpektovať isté danosti a zákonitosti, ktoré z nich vyplývajú. Tie môžu byť voľné alebo voľnejšie pri rozprávkach či poézii alebo užšie, najmä pri historických textoch. Ján Trojan mal vo svojej ilustrátorskej tvorbe možnosť pracovať s rôznymi druhmi textov, ktoré sa stali podnetmi pre hľadanie špecifického výtvarného jazyka pre konkrétne zadanie. Značnú časť jeho tvorby tvoria ilustrátorské opusy literatúry viažúcej sa na konkrétne historické obdobia. K tým excelentným patria ilustrácie k novogotickému dvojrománu M. G. Lewisa: Mních a Ch. R. Maturina: Pútnik Melmoth (1984) a A. Vantucha: Prí-
beh o Jane z Arku (1982). Práca na historickej téme si vyžadovala dôslednú prípravnú prácu v štúdiu dobových reálií, hlavne prostredia, charakteru exteriérov i interiérov, najmä architektúry, obliekania, vojenskej techniky a spôsobu boja, zvykov, ceremónií atď. V tomto bol J. Trojan veľmi dôsledný a napokon tým, že mal rád históriu, to bola preňho prvá a inšpirujúca fáza tvorby. Vznikali pritom prvé nápady formou skíc a kresieb, ktorými hľadal základné tvary a formy. Pritom si vyberal motívy, ktorými mohol vyjadriť základné emócie strachu, tajomnosti, prenasledovania či hrôz vyplývajúcich z textu. Kompozície rozpracovával v mnohonásobných variantoch, pričom smeroval k čistote formy a asketickej farebnosti. V ilustráciách k Príbehu o Jane z Arku cez proces hľadania minimalistickej formy a brilantnej farebnosti naznačil silný sugestívny príbeh ako magické snové vízie. V niekoľkých fázach rozpracovania konkrétneho motívu, napríklad chrámového interiéru, hľadá súlad zjednodušenej formy s farebnosťou prežiarenou svetlom
a duchovným posolstvom. Oba ilustrátorské opusy sú príkladom jedinečnej maliarskej koncepcie poňatej ako prienik do duchovného odkazu textov.
    Iným spôsobom autor koncipuje maliarsky aspekt v ilustráciách k rozprávkam, ktoré nie sú určené historickým rámcom. Ich texty umožňujú voľnejší výber niektorých výtvarných prostriedkov, ako aj niektorých naratívnych a situačných prvkov. Pokiaľ to text nevylučuje, Trojan rád používa vtipné a humorné scénky, ktoré môžu fabulačne rozširovať rámec textu. Vidno to v úspešných rozprávkach Ako išlo vajce na vandrovku a Červená čiapočka (1977). Iný spôsob zvolil v pútavých ilustráciách ku knižke M. Nortonovej Požičajovci (1972), ktorej vtipný text poňal ako dekoratívne plochy pokryté flórou, rôznymi kvetmi, stromami a porastom v dekoratívnom štýle stredovekých tapisérií.
    Za skvelý súbor považujem aj súčasnú rozprávku G. Durella Hovoriaci balík o dobrodružnej ceste detí prežívajúcich rôzne príhody. Prípravné kresby k tejto knižke vystihujú atmosféru plnú nečakaných kúzelných a čarodejníckych situácií.
    Desiatky rôznych nápadov, záznamov, obrazových úvah a myšlienok, z ktorých sa rodili skice, návrhy, rôzne varianty a napokon definitívne ilustrácie, boli pre tvorivý proces tvorby Jána Trojana charakteristické. Podľa teoretika Fedora Krišku vieme, že „najdôležitejším v tvorivom procese nemusí byť konečný výraz, výsledok, ale práve to namáhavé hľadanie, objavovanie, odmietanie objaveného, čiže tá cesta plná dobrodružstiev poznávania“.

 

Eva Trojanová – TOTO! je galéria (hosťujúca kurátorka)

 

Ján Trojan — Predtým, než poviem „hotovo“

(kurátorský text k výstave, TOTO! je galéria, 13. 2. 2020 – 30. 4. 2020)