„… vytváram si svoj paralelný príbeh.“
(1984) Študoval najskôr na Súkromnej škole umeleckého priemyslu propagačné výtvarníctvo, potom na VŠVU na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Dušana Kállaya. Doteraz vytvoril vizuály k takmer desiatke kníh a pre množstvo časopisov – Včielka, Zornička, Slniečko, no najmä pre Príbehy XX. Storočia, ktoré vydáva Post Bellum. Zaoberá sa aj veľkoplošnou maľbou aj grafikou (jeho diela Anjeli sú napríklad na dome na Mariánskej ul. v Bratislave a Džin z fľaše vypustený vo foajé Novej Cvernovky alebo v areáli 4D Gallery v Galante), dokonca aj priestorovými objektami (súsošie Za večnú slávu, ktoré bolo vystavené aj na festivale Pohoda aj na prehliadke Socha a objekt). Vystavoval od Dunajskej Stredy po Japonsko. Pravidelne boduje v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska, ocenenie na nej získali de facto všetky jeho knižné diela.
VÝBER Z ILUSTRAČNEJ TVORBY
Sny húsenice Rúrky (Ida Želinská, autorská kniha 2005)
Evolúcia (autorská kniha 2007)
Jaro Kriplů (Daniel Rušar, Paskuda books, Bratislava 2011)
Lapinovci z letiska (Viktória Laurent-Škrabalová, Trio Publishing, Bratislava 2015)
Červený vírus a kučeravý Sebastián (Ivana Auxtová, Perfekt, Bratislava 2016)
Žuvot (Tomáš Ulej, Koloman Kertész Bagala, Levice 2018)
Sk***né šťastie (Bella Baranová a Martina Moutton, Mustafa Kösetürk – ABI production 2018)
Kocúr, ktorý chcel byť drakom (Viktória Laurent-Škrabalová, Elist, Bratislava 2019)
Viete, čo to je? Taká chuligánska ilustrácia. Otvoríte knihu, začnete si čítať a on – Matúš Maťátko – vám do nej, pomedzi príbeh, hodí obrázok. Hodí, rozumiete? Ako kameň do okna, ako delobuch pod nohy. Monotónnosť čierno-bielych strán pretne transparentnou farebnosťou. Vyruší vás. Nedá sa úplne vysvetliť čo, ako, čím to robí. Možno je to extra hrúbkou čiary, možno jej tvarom, rozmachom ruky. Alebo takmer nehybnou, zmrazenou štylizáciou? Preč od múdrych slov, povedzme to zrozumiteľne: kreslí tak, že vytvára taký komiksový “whaaaam” efekt.
V skutočnosti to ale nie je prostá kresba ako v komikse. Aby mala tú správnu intenzitu, aby nebola plochá, musí ju destilovať, oškriabať z nej nánosy ornamentov, vyrovnať linky tam, kde sa mu začali skrúcať. A tak strieda staré techniky v podklade – ceruzu, fixku, pero tam, kde (aby to nejako vyzeralo) potrebuje silu v ruke, s tými novými vo finalizácii, kde mu stačí (ha!) vymyslieť vzorec a ono sa to (na tablete) sfarbí. Prekladá ich cez seba, vrství až dovtedy, kým nesplynú. Neťahá ilustráciu hore do akejsi sladkastej vznešenosti, už vôbec nemá ambíciu, aby v nej deti hľadali posolstvo. Bez zábran robí z knihy a z príbehu skratku. Pokojne prizná zdroje inšpirácií v mobilných aplikáciách, v umení z ulíc. Aj keď... skôr než tvar, ho inšpiruje dynamika, to zrýchlenie myslenia, skratka, kondenzácia odkazu. Ale aby sme si to nevysvetlili tak, že je to lacné a rýchle kreslenie. To ani v päte. Naopak. Matúš Maťátko premyslene posúva hranice. Ako hovorí: „… vytváram si svoj paralelný príbeh.“.
Viete čo? Príďte sa radšej pozrieť.
Od 14. 8. (od 17:00 hod.) do 18. 10. 2020 do Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici.
Ida Želinská – TOTO! je galéria
TOTO! je Kabinet ilustrácie XII. – Matúš Maťátko
(predslov k výstave, SBM – Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica, 14. 8. – 18. 10. 2020)
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.