„Rád by som robil autorské knihy...
znamená to, že si môžem upravovať vzťah k textu,
riešiť vizuál celej knihy, jej kompozíciu a rytmus.“
Študoval na Katedre animovanej tvorby Vysokej školy múzických umení. Mnohé z jeho kníh získali ocenenia v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Je nositeľom ceny Zlatého jablka na Bienále ilustrácií Bratislava. Rovnako ako ilustrácii sa venuje aj grafickému dizajnu, animovanej tvorbe a bábkovej scénografii a priestorovým riešeniam. Od roku 2003 pôsobí na Katedre grafiky a knižnej tvorby Vysokej školy výtvarých umení.
Sinuhet (V. Zamarovský, Perfekt 1999, 2002)
Kidnapped (R. L. Stevenson, ACC Children´s Classics 1999);
Gilgameš (V. Zamarovský, Perfekt 2000)
Aeneas (V. Zamarovský, Perfekt 2001)
Slovenské povesti (J. Cíger Hronský, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2001)
Alžbeta Bátoriová: pani z Čachtíc (P. Kováčik, Perfekt 2002)
Ema a barón v meste (M. Štefankovičková – Z. Predmerská, Ikar 2002)
Tajuplné povesti zo starého Prešporka (K. Benyovszky, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2002)
Tuláčik a Klára (E. J. Groch, Tichá voda 2002, Edition Ryba 2005)
Podivuhodné príbehy siedmich morí (J. Uličiansky, Perfekt 2003, 2010)
Rozprávky a bájky (L. N. Tolstoj, Buvik 2003)
1 + 1 = 2 (Ľ. Paľo, Bohem press 2005)
Nicht erwischt! (Ľ. Paľo, Bohem press 2005)
Frohe Weihnachten! (Ľ. Paľo, Bohem press 2006)
Haló, haló, pani Mačka! (Ľ. Paľo, Artforum 2006)
Zverinec na siedmom poschodí (P. Gajdošík, Slovart 2006)
Bájky (J. de La Fontaine, Petit Press 2008);
Zlatá reťaz boha Sobeka (Z. Kuglerová, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010)
Tajomstvo Čierneho Dvora (J. Uličiansky, TRIO Publishing 2012);
Kde je Afrika? (Ľ. Paľo, Trio Publishing 2013)
Marína a povaľači (A. Gregušová, Vydavateľstvo Slovart 2014)
Veľké Bum a malé BUM (D. Hevier, Buvik 2014)
Bola raz jedna láska (V. Šefčík, Slniečkovo 2015)
Adela, ani to neskúšaj! (Peter Karpinský, Perfekt 2016)
Kamzíkův velký skok (Daniel Rušar, Portál 2016)
Jeho rukopis čitateľ ľahko rozpozná: v obrázkoch sa stále niečo hýbe, svojich hrdinov zachytáva v letku, v behu, nikdy ich nenecháva staticky stáť. Pracuje s vtipom, ale nie s tým drsným – jeho humor je láskavý, milý. Hutné, sýte farby vytvárajú ilúziu, že ilustrácia je plastická, ak by sme sa jej dotkli, dotkli by sme sa vlastne objektu, nielen papiera. A predsa: výsledný tvar nie je ťažký, raz ho odľahčí kontúrou, inokedy množstvom bieleho miesta.