„Foter nemal ateliér ako pózu – bol to „len“ pracovný priestor,
a tak aj tvoril, bez efektov.“
(Martin Kellenberger, syn)
Študoval na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, neskôr na výtvarnom oddelení Českého vysokého učení technického v Prahe u Cyrila Boudu. Svoje kresby začal zverejňovať od roku 1942. V 50. – 60. rokoch 20. storočia bol jedným z najfrekventovanejších slovenských ilustrátorov, vytvoril viac než 100 knižných diel. Za svoju tvorbu bol ocenený Cenou Fraňa Kráľa a CenouCypriána Majerníka.
V začiatkoch tvorby sa vyjadroval najmä perom a ceruzkou: jeho ilustrácie charakterizovala vierohodnosť postáv, zvierat aj vecí, dôraz kládol na až encyklopedickú presnosť zobrazenia. Neskôr, v 60-tych rokoch, od tohto spôsobu videnia reality „odstúpil“, uvoľnil sa, začal používať štetec, sýte farby, pridal fantazijné motívy, a to dodalo jeho dielu hutnosť. Čitateľ sa „len nepozerá“, môže naplno rozvinúť svoju fantáziu.
Ilustrované knihy pre deti a mládež
Oliver Twist (Ch. Dickens, Tatran 1949)
Gulliverove cesty (J. Swift, Tatran 1950)
Umelci deťom (K. Bendová, Pravda 1950)
Robinson Crusoe (D. Defoe, Tatran 1951
Zbojnícka mladosť (Ľ. Ondrejov, SS 1951, SNDK 1953, ML 1957, Tatran 1982, Ikar 2002)
Hanka ide do škôlky (M. Damačková, Ľ. Kellenberger, SNDK 1953)
Tom Sawyer a jeho dobrodružstvá (M. Twain, SNDK 1953)
Naše hračky (J. Andel, Ľ. Kellenberger, Smena 1953)
Dobrodružstvá Huckleberryho Finna (M. Twain, SNDK 1954, ML 1957, spol. vyd. Tom Sawyer, Huckleberry Finn: ML 1977)
Kozliatka (M. Rázusová-Martáková, SNDK 1954, ML 1958, Buvik 1993, 1996)
Starý bodrík a vlk. Slovenská ľudová rozprávka (Bratislava 1954)
Slovenské rozprávky-obrázky (SNDK 1955)
Zo starej horárne (M. Haštová, SNDK 1955, 1956, ML 1963, s novými ilustráciami a úpravou 1970, 1979)
Horou pieseň šumí (J. Horák, ML 1956)
Príhody v divočine (Ľ. Ondrejov, SS 1956, 1957, 1958, 1963, 1968, ML 1975, Ikar 2003)
Lietajúca trieda (E. Kästner, ML 1957, 1958)
Emil a detektívi (E. Kästner, ML 1958, 1963, 1973)
Kmotrovia figliari (Ľ. Podjavorinská, ML 1958)
Pri zakliatej rieke (R. Moric, ML 1958, 1960)
Odkedy sa pes a mačka nenávidia. Jak se pes a kočka rozhněvali (ML 1960)
Rozprávky z hôr (Ľ. Ondrejov, ML 1961, 1962, 1963, 1972, 1981)
Su-su od Nebeského mosta (H. Thürk, ML 1963)
Dieťa divočiny (K. M. Rawlingsová, ML 1964, 1971)
Sidrach príde o týždeň (M. de Jong, ML 1965)
Chlapec z broskyne. Japonské rozprávky (ML 1969)
Capko Jožko (U. Wülfelová, ML 1971)
Z kalicha ibišového kvetu – Vietnamské rozprávky (ML 1972, 1973)
Na motýlích krídlach (Ľ. Feldek, ML 1973)
Tom Sawyer. Huckleberry Finn (M. Twain, ML 1977)
Časopisy
Zornička – mesačník najmenších čitateľov (roč. 2, 1949-1950, č. 1-10)
Slniečko (roč. 2, č. 9, máj 1970)
Učebnice
Slovenčina II. Učebnica pre 3. ročník národných škôl (Štát. Nakl. 1950)
Čítanka pre 6. ročník ZDŠ pre nepočujúcich (E. Táborská, G. Slaninka, SPN 1965)
Učebnica esperanta pre kurzy a samoukov (F. Šatura, SPN 1969)
Ďalšie ilustrované knihy
Tajomstvo dračieho domu (L. K. Oldmeadov, Slov. nakl. B. Boucik 1945)
Strom Casuarina (W. S. Maugham, Zenit 1946)
Akú ju nevidíte, (B. Dunajská, Zenit 1948)
Traja a voľnej vôluške (K. J. Jerome, Tatran 1948)
Profesor Klopačka (J. Alexy, Tatran 1949)
Club Pickwickovcov I., II. (Ch. Dickens, Obroda 1949)
Loď pláva ďalej (N. Grieg, Dukla 1949, frontispice)
Rukoväť dejín slovenskej literatúry (D. Chrobák, O. Čepan, SS 1949)
Škipetári (B. Illés, Dukla 1949)
Traja muži v člne (J. K. Jerome, Tatran 1949)
Rozmarné črty (P. Kuzmány, SVKLHU 1949)
Medailóny (Ž. Nalkowska, SS 1949)
Žobrácka rezidencia (Ľ. Petrovský, Tatran 1949)
Nezametený dvor (E. Caldwell, SS 1950)
Obrodení ľudia (I. Hájničan, Dukla 1950)
Baj Gaňu (A. Konstantinov, Obroda 1950)
Univerzita (G. I. Konovalov, Obroda 1950)
Poviedky (V. Koževnikov, Obroda 1950)
Candide – Zadig (F. Voltaire, SS 1951)
Babylonská princezná (F. Voltaire, SS 1951)
Spievajúce srdce (V. Mihálik, SS 1950)
Almanach slovenskej literatúry 1954 (SS 1955)
Tartarinove príhody (A. Daudet, SNDK 1956)
Veselé prechádzky (J. Noge, SVKL 1959)
Knieža liptovské (J. Kalinčiak, SVKL 1960)
Polčas O : 1 (A. Bahdaj, Šport 1963)
Slnko vinohradov (G. Hupka, Smena, Br 1963)
Dvanásťkrát žena (Š. Žáry, Smena 1964)
Dobrý deň, pán Villon (Š. Žáry, SS 1965)
Dobrodružstvá chýrneho piráta, kapitána Singletona (D. Defoe, ML 1966)
Môj železný kôň. Vietnamské poviedky (Smena 1967)
Antidialógy so slovenskými spisovateľmi (SS 1968)
Bohoslužba za lásku (G. Hupka, Smena 1969)
12 tulákov (Obzor 1969)
Triptych (M. Rúfus, SS 1969)
Izba v tvare L (R. L. Banks, Smena 1971)
Valašská škola (H. Gavlovič, Tatran 1971)
Ľubomír Kellenberger – návraty. S veršami Júliusa Lenku (M. Veselý, Tatran 1982. Zostavené a upravené z kresieb Ľ. Kellenbergera.)
Rande s básnikmi (Š. Žáry, il. Ľ. Kellenberger, A. Richter, SS 1988)
Spracoval: Andrej Švec, máj 2016
Aké je to, keď sa v jednej rodine stretnú dvaja umelci? Nestáva sa to iba hercom, ale aj maliarom. Krv nie je voda, a tá svojimi tajomnými cestami presakuje do ďalšieho generačného územia, rozlieva sa neprebádanou krajinou. Niekedy sa vnorí do hlbokého vnútra, premení sa na podzemnú rieku, a potom niekde na druhom konci sveta s plnou silou vyrazí zo zeme.
Aké to bolo, keď sa malý chlapec v ateliéri díval otcovi ponad plece? Pozeral, ako svižným štetcom poháňa kone z rozviatymi hrivami, ktoré za ním otáčali hlavy. Na drevenom voze sa trepotali stužky a od divokej radosti na ňom kričali rozjarení ľudia. Inokedy sa otcovým územím zakrádali zbojníci, vo fialovom brieždení kráčali tmavou horou, prihrbení pod svitom sliedivého mesiaca a svojej ťažkej duše. A čo stvárali stromy! Zvíjali sa v zúrivých poryvoch vetra, krútili vetvami a konármi na všetky strany, až pod nimi praskal pokreslený papier. A bolo to presne tak, ako v Zbojníckej mladosti: „Vietor skákal po stromoch ako veličizná opica.“ Vzápätí sa z krajiny Afrického zápisníka vynorili divoké zvieratá. Ladne sa pohybovali vo vysokej tráve, splašený krik vtákov prezrádzal ich nebezpečnú neviditeľnosť. Všade sa vznášala majestátna sloboda, vznešenosť, svojou presvedčivosťou priam omračovala drsná krása prirodzeného pohybu. Tajomnú krajinu plnú znakov pokrývali ďalšie a ďalšie stopy rýchlych oblúkovitých ťahov štetca, ktoré sa stretávali vo všetkých možných smeroch.
Potom sa vynoril chlapec z broskyne a veľkého muža pozval do sveta ďalekých rozprávok. Kto by však tušil, že to bude až tak ďaleko. Z kalicha ibišového kvetu odletel posledný lupienok.
Nad krajinou sa rozprestrela biela tma. A vtedy sa vybral do sveta kráľ Martin so svojím srdcom ako so slncovým koňom. Niesol si maliarsku kapsu, do ktorej si povyberal tie najkrajšie farby a svojimi obrázkami rozsvecoval všetko, čo mu prišlo do cesty. A na tej ceste stretával a dodnes stretáva samých veselých a dobrých ľudí: Štefana Moravčíka, Daniela Heviera, Karola Péma, Jožka Pavloviča, Petra Glocku a mnohých ďalších. Aj z neho sa stal básnik. Jeho ilustrácie sa premieňajú na dômyselné metafory, poetické obrázky, ale aj humorné príbehy, ktorými dokresľuje básničky, povesti a rozprávky. Svoju myšlienkovú a obrazovú virtuozitu predviedol v dvoch neopakovateľných knihách – Veselé potulky po Slovensku a Veselé potulky po svete, v ktorých odpálili s básnikom Štefanom Moravčíkom neopakovateľný ohňostroj nápadov. V knihe Karola Péma Malá víla roztočil tanec hviezd a iných nebeských telies nad hlavami Olivera Počítadla, dievčatka Andrejky a všetkých detí, ktoré majú rady tento čarovný svet. Už tretie desaťročie je Martin verným spolupútnikom časopisu Slniečko. Obrázkami rozžaruje jeho obálky a rozprávkové príbehy. Na jeho stránkach rozpútal komiksové dobrodružstvá
povesťových hrdinov s rytierskymi bitkami, s pustovníkmi , kráľmi i neobyčajnými statočnými ľuďmi, so zázrakmi čarodejných premien, ktoré sa nedejú iba v rozprávke. V spoluautorstve s Ondrejom Sliackym tak vytvorili úspešnú knihu Slovenské obrázkové povesti. Je toho nesmierne veľa, čo ilustrátor Martin Kellenberger vytvoril. Poctivá majstrovská práca, grafická precíznosť, detailná drobnokresba a typická štylizovaná linka, ktorá obrázky rozochvieva, ba niekedy až rozosmieva, sú spoločným menovateľom jeho ilustrátorského majstrovstva.
V ňom si otec i syn zostávajú verní. Erbovo ich spája vzťah k dobrodružstvám pohybu, hlboký zmysel pre cítenie vnútorného vzťahu človeka a krajiny. S láskou a s pokorou naďalej spoločne stúpajú na najvyššie poschodia ľudskej duše.
Ľubica Kepštová – literárna kritička, historička a redaktorka detského časopisu Slniečko
Ľubomír a Martin Kellenbergerovci — Rodinné záležitosti
(predslov k výstave, TOTO! je galéria, 12. 5. – 29. 7. 2016)
